Realita očami detí

______Nadchádzajúce sviatky prudko inšpirovali nielen mňa, následkom čoho som celú firmu vianočne vydekorovala, ale aj miliardy slovenských detičiek, ktoré mi posielajú vianočné obrázky. Miliardy preto, lebo približne presne toľko kusov obálok mám momentálne v kancelárii, takže odhadujem, že s tým vymieraním slovenského národu to nebude až také zlé.

______Prezeranie detských kresieb môže mať veľmi relaxačné účinky, často krát vyvoláva úsmev na perách, mnoho krát otázniky a hromadné dohadovanie sa „čo tam chcel autor vlastne nakresliť?“. Aj teraz. Vianoce. Krásna téma. Toľko sfetovaných ovečiek a malformovaných anjelikov som jakživ nevidela.

______Milujem keď deti kreslia hlavonožce. To sú také tie postavičky čo majú hlavu, z ktorej idú priamo končatiny, sedem prstov na jednej ruke, štyri na druhej, jedno očko väčšie, druhé menšie a úsmev cez celú hlavu/trup. Je to roztomilé, čisto surrealistické a nevinne čisté zároveň. Detské ponímanie reality a jej následná reprodukcia na papier prostredníctvom farbičiek, pasteliek a vodoviek je úžasná. A keď máte možnosť porzieť si miliardu takýchto obrázkov za sebou, zanechá to vo vás isté stopy. A otázky. A naučí vás to vnímať realitu trošku inak. Detsky. Nevinne. Bez prehnaného ohľadu na nepodstatné detaily. Tak vyberám len zopár postrehov, ktoré som zaznamenala za posledné hodiny.

Najviac ma dojal obrázok krokodíla s farebnými pírcingami. Keby pod ním neboli nakreslené tie darčeky, ani nezistím, že je to vianočný stromček. A hneď za tým...

...obrázok betlehema. Jozef a Mária majú dve oči... dohromady...

Keby vás to zaujímalo, Santa Claus lieta na zubnej kefke, teda aspoň podľa toho obrázku čo som pred chvíľou držala v ruke.

Ďalší obrázok. To, že je off topic som pochopila hneď na prvý pohľad, no čo mala tá gigantická sýtožltá guľa cez celú á-štvorku znamenať, som zistila až po prečítaní popisku na druhej strane. Kuriatko. Tá zdrobnenina tomu dodáva ešte komickejšiu patinu. Predstavte si maxipsa Fíka v Simpson-žltej farbe, s trochu menšou hlavou a dvomi kusmi nôh. Jasné kuriatko predsa!

Čo vznikne keď nakreslíte sivý štvorček a k nemu prikreslíte sivú zatočenú šnúrku?
Sloník!

Našla som obálku. Vo vnútri prvej obálky. Bola z tvrdého papiera a bolo v nej čosi mäkké o veľkosti stredne veľkého hlodavca. Na obálke stálo: „Moje domáce zvieratko“. Uff, drahá moja, mala si ho nakresliť, nie mi ho poslať! Po opatrnom otvorení obálky som chvalabohu zistila, že sa jednalo o látkovú verziu domáceho zvieratka. Bolo to niečo medzi šteniatkom a rýchlovarnou kanvicou.

Keď sa vám náhodou podarí nakresliť mačičke päť labiek, nevadí! Klin sa klinom vybíja - dokreslite jej ešte dva chvosty a všetko je v pohodičke!

______Obrázok kapra na začiatku je od päťročného Dominika a je tam preto, lebo podľa mňa je to najsexi kapor akého som kedy videla. Nemo je šuvix. Nema našli v sushi bare zabaleného v kúsku ryže a wakame riase. Nemo is death. Nech žije kapor!

______Šťastné a veselé :)