utorok, februára 10, 2009

Detí ako smetí



Keďže sa v poslednej dobe zaoberám prehŕňaním v miliardách virtuálnych fotografií, a najmä detských fotografií, nemôžem si dovoliť vás neobohatiť niekoľkými mojimi zisteniami. Možno to nerobím až tak kvôli vám, možno to proste potrebujem len zo seba vyventilovať. Už mi hrabe z detí, sú všade a navyše sú malé, takže sa lepšie skryjú. Určite ma aj teraz odniekiaľ pozorujú...

Najprv som fotografie pozerala s profesionálnym nadhľadom: „Zle zrezaná fotka. To ktorý kretén si myslí, že ak to nasvieti zozadu tak to bude akože umelecké...“ Po niekoľkých hodinách a asi štyroch kilách jahodových saloniek (ušetrila som od Vianoc): „Aké to má chutné jamky v lícach. Jesííííís jaké je to stuapatuckééé....“ Podvečer: „Všetky tie deti začínajú vyzerať rovnako. Všetky sú obézne, plešaté alebo chlpaté a vyzerajú ako malé gremlinsovia. Ako je možné, že už štvormesačné decko vie vystrúhať taký zákerný a krvilačný pohľad? Bes Baskervillský je oproti tomu Snoopy...“

Moja mama a deti je kapitola sama o sebe. Ona je taká tá nadživotná mama, je úplne jedno, koľko rokov máte, časom vás začne aj tak vychovávať.

Mama: „Keď sa narodí dieťa, preberie od každého rodiča jeho najvýraznejšiu vlastnosť a s tými potom kráča životom.“
Ja: „Výborne. Umriem ako neurotická hysterka...“

A teraz, všetky nastávajúce i novopečené mamičky, agilní oteckovia aj prudérne staré mamy – pozor! Niekoľko stručných faktov a upozornení týkajúcich sa vašich potomkov. Šokujúce odhalenia hneď za nasledujúcou dvojbodkou:


o Výroky typu – každé dieťa je pekné sú strašné kokotiny a hovorí sa to preto, aby mamičky, ktorým sa narodili malí Shrekovia hromadne neupadali do postnatalnej depresie.

o Niektoré bábätká majú tú smolu, že sa narodia s takzvaným stareckým ksichtom. To znamená, že už v treťom týždni svojho pozemského pobytu vyzerajú akoby Euro bola ich v poradí štvrtá národná mena.

o Každé tretie dieťa škúli a nie, väčšinou to vôbec nevyzerá roztomilo.

o Trpíte predstavou, že ak bábätku ženského pohlavia oblečiete inú ako ružovú farbu zhoríte v pekle?

o Nepleťte si pojmy bucľaté bábo a gigantické, obézne megabábo.

o Ak nafotíte dieťa na hromade lupienkov ruží / ovocia / jesenných listov / páperia / alebo inom zdroji peľových alergénov – ani v najkrajnejšom prípade to nebude originálne.

o Spoločné rodinné fotografie v kostýmoch, s naaranžovaným pozadím a úsmevmi ako z reklamy na nátierkové maslo sú iritujúce jak Erika Judínyová a vo forme vianočných a iných pohľadníc znepríjemňujú ľuďom život a dvíhajú už aj tak vysoký krvný tlak.

o Ešte jedna fotka bábätka v mikulášskej čiapke a vyprázdnim zásobník do najbližšieho symbolu komerčných Vianoc.

o To, že vám známi vravia, že vaše dieťa je krásne ešte zďaleka nemusí znamenať, že vaše dieťa nevyzerá ako scvrknutá tekvica s končatinami.

Nechcem, aby ste si mysleli, že som úplný cynik a nemám rada deti. Mám ich rada. Niektoré sú fakt nádherné. Keď spia sú skoro všetky pekné. Aj deti majú mňa veľmi radi. Vždy sa na mňa vešajú, chcú sa so mnou hrať, zdržiavajú sa v mojej blízkosti. Podľa mňa cítia zo mňa strach a chcú to zneužiť. Viete ako pirane alebo šabľozubé šelmy...

Aby som nezabudla – touto cestou chcem pogratulovať Amálke, ktorá hrdo prenáša svoju niekoľkotýždňovú fazuľku a plus-mínus v septembri bude patriť medzi majiteľky tých malých, pokrčených, vreštiacich obludností. Pevne verím, že ti nebudem musieť klamať, že je tvoje dieťa krásne ;P


P.S.: Ak máte niekto tip, ako nenápadne v spánku spáchať na partnerovi vazektómiu a zaručiť tak mojej maternici doživotný pokoj, som otvorená akejkoľvek alternatíve!