pondelok, januára 22, 2007

Môj žolík: Priateľ na telefóne

Ona: Áno?
On: Sklamala si ma.
Ona: Aj ja ťa rada počujem. A čím takým strašným som sa previnila?
On: Čítam si tvoj blog pravidelne...
Ona: ...a dokonca až jeden krát si sa k nemu vyjadril...
On: To s tým nemá nič spoločné!
Ona: Ako to že nie? Si môj najlepší kamarát a odkedy prestali vyrábať malinovú Dolinku si jediná vec v živote, na ktorú sa môžem spoľahnúť!
On: Ja som vec?
Ona: Musím odpovedať?
On: Si neuveriteľná.
Ona: Ja viem. Ale teraz k veci. Čo si to chcel?
On: Ja? Aha! Že som sklamaný.
Ona: Túto časť som už raz počula, daj záver.
On: No, čítam si tvoj blog pravidelne...
Ona: Sakra aj toto som už počula! Môžeš sa prestať hrať na verejnoprávnu televíziu počas vianočných sviatkoch a od repríz prísť k pointe?!
On: Som sklamaný, lebo nepíšeš čo som si myslel.
Ona: Odpusť, že píšem to čo si myslím ja a nie ty. Čo bude lepšie upáliť ma alebo stiahnuť z kože zaživa?
On: Nie! Myslím tým, že nepíšeš články aké som si myslel, že budeš písať, nie že nezachytávaš moje myšlienky.
Ona: Nezachytávať tvoje myšlienky je dosť náročné, hlavne keď mi námesačný voláš o tretej v noci.
On: Stalo sa to len raz!
Ona: Hej a odvtedy si na noc vypínam mobil.
On: Dobre, dobre! Môžeme sa vrátiť k podstate veci?
Ona: Nestraš! Ono to má podstatu?
On: ....
Ona: No dobre, tak gou ón...
On: Ach jaj... čakal som od teba, že budeš písať niečo také ako kedysi.
Ona: ....
On: Keď si písala tie fejtóny a erotické poviedky...
Ona: Ty si čakal, že toto bude niečo ako internetový manuál ako sa promiskuitou a zlými sexuálnymi návykmi dopracovať k permanentným depresiám a obsedantne kompulzívnym poruchám?
On: Ja som nepovedal, že to má byť o tebe...
Ona: Ha, ha, ha. Povedala som, že si môj kamarát? Beriem späť...
On: No neviem, kto kvôli tebe utekal o polnoci do Tesca kúpiť ti tvoju citrónovú zmrzlinu, keď si mala depky a kto ťa tri hodiny počúval, keď si bola na dne a...
Ona: ...Ok, to stačí! Ja viem... Ale nemusíš byť taký uštipačný, to je moja robota...
On: Prepáč. Tie poviedky sa mi ale fakt páčili...
Ona: Boli len dve!
On: Ale obidve som prečítal!
Ona: Ty vieš čítať?
On: Ááá je to tu. Už som sa bál, že dneska mi už nič nešplechneš do tváre. Nežná ako doktor Mengele. To mám na tebe rád.
Ona: Aj ja ťa ľúbim.
On: Vieš čo nechápem? Ako môže byť také milé nežné dievčatko zároveň taká strašná beštiálna mrcha?
Ona: A ja zase nechápem, ako si mohol pretiahnuť Martinu Fejovú. Fuj, keď vidím tú ženskú, mám neodkladnú chuť vyhrabať z Hviezdoslavovho námestie jednu uvoľnenú kachličku a mlátiť ju tým, kým nebude pripomínať tú vec, čo nám dávali na základke v jedálni pod názvom fazuľový prívarok.
On: Vieš čo je na tebe úžasné?
Ona: To, že viem hýbať jednou nosnou dierkou?
On: Nie. Tvoja schopnosť v priebehu troch sekúnd a na jeden nádych vymyslieť a vybľabotať takéto súvetie.
Ona: Čo už. Som výnimočná ako ďaleko len dovidíš a ešte aj za roh.
On: Takže čo bude s tými poviedkami?
Ona: Nemôžeš si čítať tie dve dokola?
On: Nie. Dúfam, že keď nabudúce otvorím tvoj blog, tak tam uvidím niečo zaujímavé.
Ona: Óká, tak napíšem niečo o tebe.
On: No to určite...

štvrtok, januára 04, 2007

(Aspoň) Jeden muž pre mňa

---Rozhodla som sa prestať byť spokojná iba s tým čo sa mi ponúka a potom si trieskať hlavu s otázkou, ako som mohla klesnúť tak hlboko a zahadzovať sa s takými idiotmi. Česť dvom-trom výnimkám. Tí sa zahadzovali so mnou. Rozhodla som sa teda, nájsť ideálneho muža. Pre seba samozrejme.

---Normálne človek potrebuje životný pád na hubu prípadne zo štyri sedenia u kvalifikovaného psychiatra na to, aby sa nakopol k radikálnym riešeniam. Mne stačili dve fľašky detskej výživy a dve-tri vodky. Čiže päť. (Podľa Burianovskej matematiky: „Jedno vejce nebo dvě vejce, jsou tři vejce.“)

---Väčšina pátraní po ideálnych partneroch troskotá na neschopnosti ľudí formulovať svoje požiadavky. Schválne - opýtajte sa niekoho, koho máte po ruke, ako by mal vyzerať jeho ideálny partner. Určite padne slovo úprimný a podobné blá blá klišé. Rozhodla som sa teda zadefinovať, čo od života očakávam, aby sa mi to potom ľahšie hľadalo. A kde by sme v tejto dobe hľadali úprimného človeka, všakže?


---Moje takmer skromné požiadavky na „muža mojich snov“:

---o Podmienkou je heterosexuálna orientácia. (To neznamená, že máte teraz prestať čítať, chalani).
---o Viem, že chlapa, ktorý by nebol ješitný nenájdem, takže by som si prosila takého s minimálnou dávkou ješitnosti.
---o Nesmie považovať froté ponožky v sandáloch za normálne.
---o Musí nenávidieť kôpor a lečo aspoň tak intenzívne ako ja. Žiadne kôprové omáčky ani mŕtve paradajky vyvárať nebudem.
---o Mal by vedieť po nemecky, aby neprevracal oči a nedurdil sa vždy, keď zavrhnem plnohodnotný program slovenských televízii a prepnem na PRO7.
---o V žiadnom ani len najkrajnejšom prípade to nesmie byť bývalý akejkoľvek mojej kamošky, známej či rodinnej príslušníčky.
---o Mal by byť tým správnym spôsobom šialený. To nieje ten stav vyžadujúci ústavnú liečbu.
---o Musí vedieť dobre klamať. 100%-ne pravdovravní ľudia neexistujú a ja neznášam zlých klamárov.
---o Môjho dokonalého chlapa nikdy v živote nenapadne otázka: „A koľko si ich mala predo mnou?“
---o Keď príde reč na budúcnosť, deti a ja navrhnem adopciu, nespustí prednášku o význame „vlastnej krvi“.
---o NESMIE lipnúť na svojej matke.
---o Nemal by byť alergický na psov ani mačky. Miau...
---o Nechcem chlapa, z ktorého sa mi pri prvom stretnutí roztrasú kolená.
---o Nechcem chlapa, ktorému sa pri prvom stretnutí roztrasú zo mňa kolená.
---o Nesmie byť panic. Nemám pedagogické vzdelanie, nič sa vyučovať nebude.
---o Mal by mať súrodencov. Mladších. Stačí aj jeden.
---o Chcem muža, ktorý vie, čo je to padnúť na dno a znovu vstať.
---o Mal by mať kladný vzťah k umeniu (surrealizmus v akejkoľvek podobe) alebo aspoň lojálny prístup.
---o Mohol by mať tmavohnedé oči. Také, v ktorých by som sa pravidelne a s neuveriteľným pôžitkom topila.
---o Neviem prečo, ale viac mi imponujú nižší muži, no to nieje podmienka.
---o Dodatok – nie nižší ako ja!
---o Ak zistím, že začína byť ako môj otec, pravdepodobne mu rituálne odrežem hlavu.
---o Nechcem chlapa, ktorý si ma zaslúži. Teda – ak každý v živote dostane to, čo si zaslúži, tak to bude týpek s veľmi pohnutou minulosťou ak od života vyfasuje takú potvoru ako som ja. Takže v prípade že existuje nejaká spravodlivosť, pevne dúfam, že niekde v tých zadeľovacích zoznamoch vznikne chyba a mne pridelia niečo normálne. Ja by som si vlastne tiež nezaslúžila princa na bielom Lamborghini.
---o A v neposlednom rade – zbaliť musí on mňa. Ja už rozhodne žiadne markantnejšie aktivity vyvíjať nebudem. V konečnom dôsledku sa mi to vždy vypomstí.

---To je zatiaľ všetko čo sa mi podarilo zosumarizovať.
---Ak máte v okolí potencionálneho záujemcu, ktorý spĺňa vyššie uvedené požiadavky a má záujem zoznámiť sa s Beznádejnou Aprílovou, odkážte ho na môj mail. Tak o tri-štyri roky, keď už budem schopná viesť normálny vzťah.