Zelená je tráva...

Gazda ma pravidelne a rád mučí pasívnym televíznym športovaním. Raz je to hokej, inokedy olympiáda, atletika a každý večer športové noviny. Tentokrát doma „žijeme“ futbalom. Keďže sa Gazda neuspokojí iba s tým, že počas zápasu vedľa neho ticho vegetujem pri knihe/počítači/pilníku na nechty, zasväcuje ma do tajomného sveta loptového športu. Nedobrovoľne sa takto do môjho mozgu predierajú informácie o ofsajdoch, brvnách, fauloch, hierarchii udeľovania žltých kartičiek a o iných, pre život absolútne nevyhnutných záležitostiach. Ja ho následne zákerne mučím otázkami typu koľko polčasov má jedna hra, prečo je tá tráva prúžkovaná, či sa už niekto pokúsil sfúkať tú dlhú bielu lajnu, prečo už hodinu behajú z jednej strany na druhú a nič nerobia a či by nebolo efektívnejšie, keby sa trávnik skrátil o polovicu. Keď som s výrazom mierozvestca a pacifistu predložila návrh, aby spor medzi súperiacími mužstvami vyriešili vhodením dvoch lôpt na ihrisko (každý tím by mal svoju a všetci by boli šťastní) rozhodol sa môj najdrahší, že ďalší zápas si pozrie u brata. Nadšene som sa vyrútila na drink za Etenom a Ofečkou, tupo zabúdajúc na fakt, že na mieste nášho stretnutia je najväčšia premietacia stena v Bratislave...

Počas (ne)dobrovoľného sledovania som však prišla na niekoľko zaujímavých zistení, o ktoré sa s vami rada podelím, aby ste potom nemuseli pri ďalších majstrovstvách či čo to vlastne je, sedieť pri televízore:

· Slováci hrajú futbal.

· Plačúci/alkoholom podgurážený tréner Weiss nápadne pripomína plačúceho /alkoholom podguráženého Slotu. (priateľstvo s novinármi je obdobné)

· Kaká nevyzerá nahovno.

· Každá krajina má svoju hymnu, no futbal, ako nadživotná inštitúcia ich má asi 294. Počnúc Šárikou a jej waka waka až po tetu Vittek a jej tuk na ramenách.

· Na záver zápasu sa hráči vyzliekajú už na trávniku.

· Aj muži plačú. A veľa.

Keď sa futbal začne povinne hrať v bielych dresoch, a hráčov na trávniku budú v pravidelných intervaloch kropiť vodou výberové samce z hasičského zboru tak, aby sa tie dresy lepili na telo a boli príjemne priesvitné, som prvá čo s nadšením bude skákať v prvom rade a fúkať do tej trúbky, ktorú vraj domorodci nosili na svojich gargulákoch. Zatiaľ ma v telke budú vzrušovať iba štyri diely M.A.S.H. 4077 po sebe každú stredu v noci. Lebo streda – M.A.S.H. je treba!