Halidej

Nenávidím ľudí, ktorí pri slove Chorvátsko zvraštia obočie so slovami: „Chorvátsko? V živote by som nešiel na dovolenku do Chorvátska,“ pričom slovo Chorvátsko vyslovujú ako by sa jednalo o vysoko nákazlivú nemoc. Potom sa odjebú niekam na Malorku či do Tunisu, proste na miesto, ktoré bude pred kolegovcami v práci znieť exotickejšie ako juhoška, obsadia väčší hotel a najneskôr o ôsmej sedia na najväčšej masovej pláži, kde im po hlavách skáču uzjapaní taliani, obézne anglické mrochtle, alkoholom priotrávení nemeckí výrastkovia a českí bratři s mäsom v zaváraninových pohároch. Jedia zásadne iba rezne a jedlá, ktoré poznajú, urobia si jeden fakultatívny výlet, odfotia sa pri každej skale dýchajúcej históriou (aby bolo čo pyšne ukazovať kolegovcom v práci) a nejaký večer vybehnú na žúrku (organizovanú slovenskými animátormi) kde ochutnajú miestne exotické nápoje ako mojito alebo vodku s džúsom. A ďalšia super-duper dovča za nami...

V piatok som po práci absolvovala rodinnú sešlosť, prišla domov, hodila sprchu a zaľahla do postele. Vstala som ešte na poslednú balkónovú cigaretu, kde mi Gazda oznámil, že sa mám obliecť, zbaliť a o hodinu vyrážame na dovolenku. Prekvapkoooo!

Stres a paniku vystriedal stres a panika a ja neviem ako, ale na druhý deň doobeda som si už plávala v chorvátskom mori. Milujem Chorvátsko. Tá členitá krajina, zápas stromov a skál, vynikajúca kuchyňa, sympatická kultúra. Šli sme na slepo, našli sme si pekné mestečko, nádherný nový apartmán s veľkým balkónom a výhľadom na more. Začala sa dovolenka.

Zobúdzame sa neskoro a vstávame ešte neskôr. Každé ráno čerstvý chlieb, pršut, mortadela a kilá zrelých syrov. Na obed burek a káva, malá a čierna. Slnko, malé zálivčeky a míňajúce sa opaľovacie krémy z minulého roka, ktoré som nemala šancu dokúpiť a na ktoré Gazda samozrejme nemyslel. Na pláži som hvízda v nových plavkách a konečne sa opaľujem hore bez, čo som si na posledných dovolenkách s Jasperom v rámci zachovania jeho duševného zdravia a konštantnosti jeho homosexuality dovoliť nemohla. Jediný, kto sa so mnou obnažuje sú vysušené Talianky (jedna) a iné Slovenky (jedna).

Slnko a spečenú pokožku striedajú neorganizované výlety, prechádzky po riviére, pokazený foťák, a to najlepšie zo všetkého – večera! Teším sa ako malé dieťa, každý deň do seba tlačíme morské potvorky, ligne na žaru s blitvou, giga škampi a to všetko zalievame hektolitrami Cockty. Tanier slávok dám dolu za četri minuti, za výdatného pleštenia očí rezňožrúcich dovolenkárov. Obiehame reštiky, hľadáme si tú svoju. Na tretí deň ju máme, starší domček s kvetinovou terasou, starší manželský pár okolo nás levituje s jedlom a pohármi. Hneď na prvý šup ma teta čašníková intoxikuje rakijou ďaleko za hranicu znesiteľnosti. Už dva mesiace abstinujúci Gazda sa na mne zabáva a v pravidelných intervaloch ma chodí kontrolovať, keď trištvrte hodinu sedím v sprchovacom kúte a konsternovane sledujem rotujúce steny kúpeľne.

Objavujeme diskotreskovo-herňový podnik s ďalším milým čašníkom, snažiacim sa ma spoločensky degradovať alkoholom, tentokrát sambucou, a ja počas troch dní rozšľahám Gazdu v airhockeji, fatálnym výsledkom 11:0 na zápasy.

Gazdu som za pomoci sedmových kariet a pistácii naučila hrať poker. Hra sa skončila, keď sme zožrali pot. Hneď na druhý deň sledoval v chorvátskej televízii nadšene prenos z pokrových majstrovstiev sveta. Pokrový panic však nechápe, prečo majú hráči na rukách len dve karty.

Plná dojmov, výborného jedla, so slzami v očiach a kufrom nových šiat sa vraciam domov. Z diaľky ma víta konečne odhalený bratislavský hrad a vedomie, že posteľ je blízko a robota ešte ďaleko.

A čo som týmto všetkým chcela povedať? Vlastne nič. Iba sa tak chválim :)

P.S.: Viete, čo je na Chorvátsku absolútne najsamlepšie? Dokonalá absencia ipsilonu! Riba, sir, mlin... No nie je to nádherné? :)