Keď mozog neštartuje, požívanie nemrznúcej zmesi nepomôže

______Dnes je nahovno deň. Záťažový stupeň 700.
Nízky tlak mojej selekcii dopamínu v mozgu nerobí dobre.
Mám pocit, akoby ma predošlú noc ktosi vytrvalo trieskal kladivom.

______Po dvoch mesiacoch úspešného varenia ranného Green tea (ráno čajík, kávička až poobede), som si dnes ráno musela uvariť kofeínového zabijaka v obave, aby som netresla ksichtom o klávesnicu. Nemám rada otlačené cvbnm na líci.

______Nezmyselne civím na hodinky. Jedna minúta má v prepočte 360 sekúnd. Všade naokolo počujem hrozivé hlasy šepkajúce „Uzávierka!“. Hajzli.

______Marlborka bude najbližšie tri noci zo sna vykrikovať zúfalé vety typu „Ale to už je v tlači!“ a podobne. U mňa strach s posranej inzercie a niekoľkotisícovej straty síce odpadá, ale aj tak sa mi od nervov kučeravia vlasy. Ešte šťastie, že si neobhlodávam nechty, lebo o chvíľu by som vyzerala ako Venuša Milónska.

______Som úplne vypatlaná, blúdim po kancelárii ako stratené šteniatko a ničomu nerozumiem. Dnes je proste deň blbec. To sú tie dni, keď sa mi nič nedarí, môj mozog nedokáže naštartovať a aj vytiahnutie mincového košíka spred Tesca je pre mňa zložitý logický hlavolam.

______Pri mojom povolaní sú takéto stavy rizikové, keďže som 100%-ne závislá od toho, čo môj mozog vyprodukuje. Jedna vec je, keď vás nekope múza, vtedy človek dokáže aspoň mechanicky čo-to napísať, ale keď vám mozog namiesto myšlienok v hlave produkuje len jeden rezignovaný alarmujúci tón, je to na päť písmen. A to slovo začína na K a končí na OKOT.

______Dnes ráno som sa pri pohľade na tmavomodrý Opel pred nami normálne zamyslela – „Hm, prečo má to auto rakúsku ešpézetku, ale Opel Astra je napísané po slovensky?“
Áno drahí priatelia, aj takéto úvahy blúdia Aprilke v hlave, keď tam nič iné nieje.

______Spomenula som si na motto na našom oznamku zo strednej školy: Kto má v hlave prievan, tomu nesplesnivejú myšlienky. Ja len neviem prísť na to, či mám ten prievan, alebo mozgovú plieseň.

______No rozhodne mi to dneska nemyslí.
______Rezignujem. Idem si urobiť ďalšiu kávu.

Poviedka

Pršalo.
Parkety podivne praskali a Pandoru prepadla panika. Pevnejšie sa pritúlila k Paolovi a potichu premýšľala.
„Prečo práve pozajtra?“ pýtala sa prázdna v priestore.
Potrebuje prísť na podstatu problémov. Pretože problémy pribúdajú.
„Prečo polemizuješ?“ prebral sa Paulo. „Pospi si, potom sa porozprávame.“
Potom už len pokojne pochrapkával, no Pandora Paolove pospávanie prebdela premýšľajúc o plánovanom potomstve.

Poobede Paolo prišiel na Palermovu pätnásť, prstami poklopal po plechu a prekročil prah.
Plukovník podvihol pohľad.
„Presne, pán Perello! Posaďte sa prosím.“
Paolo si prisadol k plukovníkovi. Potrebovali prebrať prioritné problémy. Plukovník podporoval politiku a potreboval posily.
„Práca pre pravého patriota,“ povedal plukovník a potľapkal Paola po pleci, „podpíšte prijímacie papiere.“
Paolo posúchol.

Piatok podvečer priniesol prekvapenie.
Pandora poctivo poupratovala, poliala petúnie a pustila sa do pečenia pagáčov. Popritom si pospevovala pesničky z Pomády.
Paolo prišiel a potichu sa posadil. Pôsobil posmutnelo.
Pochopila a prisadla si.
„Poletíš?“
„Poletím. Pondelok po pol piatej.“
„Potrebuješ preukázať pýchu? Postrelia ťa!“
„Prestaň preháňať.“
Pandora povzdychla. Pokúsil sa ju poláskať, Pandora ale potrebovala pokoj.
Preto o pár minút prechádzala parkom k Patrícii.

„Potrebujem piť,“ povedala prosto Patrícii.
„Počkaj päť minút. Pôjdeme do pubu pod Platanom?“

„Prosím si pizzu s prosiutom a picollo,“ poprosila Patrícia.
Príťažlivý Peter s perfektnými perami (a podľa Patrície aj parádnym penisom) popísal požiadavky na papier a pozrel na Pandoru:
„Prinesiem?“
„Potrebujem promile.“
„Prirodzene,“ povedal plný pochopenia a priniesol poháre.

Pred pondelkom Pandora potichu pobalila Paola.
„Pusinka, si v poriadku?“
„Pravdaže,“ prikývla, no pocity v nej pukali, praskali a pálili.
„Potrebuješ ponožky,“ prekryla plač a prihodila pár prešívaných ponožiek.

„Pusto a ponuro,“ pomyslela si Pandora, keď Paolo pristál na protiľahlej pologuli. Pozrela na ich podobizne. „Prekrásna Pandora,“ povzdychla si, „prekrásna, ale prekliata.“
„Prečkám prázdno,“ prehovorila priamočiaro, „počkám na Paola.“

Po prázdninách prišla pošta.
„Píše Paolo!“ potešila sa Pandora. Pretrhla papier a prebehla pohľadom písmená. Pomaly prečítala posledných päť... mŕtvy*.

*mŕtvy – právoplatne patriaci peklu.

Písané za pomoci Pecky. Poradila Paolove priezvisko a prísne prehodnotila písmenká postu.

Záhradníčka

______Milé dámy, milí páni, prišla jar. No dobre, viem že tohtoročná jar prišla hneď po minuloročnej jeseni, ale nič poetické mi k tejto tragickej skutočnosti spôsobenej globálnym otepľovaním, nenapadlo. Nevadí, pokračujeme ďalej:

______A keďže máme opäť raz uzávierku, rozhodla som sa nazhromaždený psychický tlak (Do kelu ja nič nestíham, nič ma nenapadá, čo mám sakra robiť, a prečo tu mám taký bordel?!?) vyventilovať iným spôsobom, ako vyrovnávaním kancelárskych spiniek. A tak som sa, vzhľadom na tú jar, rozhodla pustiť do úpravy našej firemnej záhradky.

______Majitelia zariadili záhradu rovnako schizofrenickým spôsobom ako postavili celý dom. Preto sme ju hneď po presťahovaní podrobili menším úpravám. Zo skalky som vtedy vykopala jahodu (?!?) a presadila do črepníka. Nie, že by to tak bolo lepšie, no nechcelo sa mi kopať jamu medzi brečtanmi. Šéfka no.1, ktorej balkón vyzerá ako miniatúra dažďového pralesa dotiahla z Baumaxu rašelinu (množstvo na zasypanie všetkých dier na D1), a asi trilión skalkoidných rastliniek. Keďže sme ich minulý rok inteligentne rozmiestnili tak, že tie plazivé sme posadili na vrch skalky, začala som strihaním previsov, snažiacich sa udusiť tie malé chúďatká dolu.
.

______Rátam nedostatky našej záhrady: bordel naviaty prostredníctvom Foukáčka (akože vetra), absolútne nahovno nasadená azalka, tráva medzi kachličkami, jedna ruža, ktorej dva stonky sa pretekajú, ktorý rýchlejšie dočiahne na balkón na prvom poschodí, záplava buriny - všade, umierajúci trs levandule (v skalke!) a ešte k tomu sa brečtany a ďalšie popínavce, snažiace sa zakryť tú tragickú stenu čo nás oddeľuje od susedov, pustili do svojej úlohy s takou vervou, že úspešne pokryli chodník aj gril, ktorý už rok sľubujeme použiť.

______Rozhodla som sa na začiatok ostrihať rozkošatenú levanduľu, ktorá síce vyháňala prvé jarné lístky, no pomedzi tú spleť suchých minuloročných pahýľov nebolo nič vidieť. Chcela som ju ostrihať skôr ako sa preberie aj zvyšok hmyzu zo zimného spánku a uprostred zanieteného strihania tam na mňa vyskočí nejaký spiderman. Stresových situácii mám v robote dosť a som presvedčená, že prvý infarkt myokardu by mohol ešte pár rokov počkať.

______Naše dva oleandre v gigantických terakotových črepníkoch, ktoré sme v decembri naivne premiestnili do skladu, aby nám cez zimu neumrzli, som opäť vytiahla na terasu. Jeden sa síce tvári, že zimovanie v sklade neprežil, no ja mu to nežerem.

______Nebotyčnú ružu som dvoma profesionálnymi šmikmi (šmik jedna a šmik dva) oskalpovala a odrezky šupla do fľaše od Mitickej. Ja viem, že ruže sa sadia na jeseň do zeme a pod sklo, ale pokúsim sa o improvizovanú jeseň v skladových priestoroch nášho firemného domu. Keďže oleandre uvoľnili flek.

______Potom prišla najväčšia lahôdka – popínavce. Ako udatný rytier som sa vrhla na záchranu záhradného grilu, ktorého sa zmocnil brečtan a to druhé plazivé stvorenie, ktoré neviem ako sa volá, ale ťažko sa to vytrháva z betónových kachličiek. Tie premýšľavé beštie si mysleli, že keď sa začnú obkrúcať okolo zimnej zásoby dreva (štyri polená a dve triesky), tak sa zľaknem (pavúkov žijúcich po grilom), no ja, značne podgurážená štvrtou kávou a tretím zeleným čajom, som sa nebojácne chopila záhradných nožničiek a pustila sa do boja (bože dnes mi to ale ide...).

______Záver mojej krvavej symfónie zažila rozšafne rastúca azalka, ktorú som skrátila o 90% jej pôvodnej dĺžky.

______Po tom, čo celý deň svietilo slnko, začal fúkať vietor až vtedy, keď som krvopotne pohrabala všetky časti suchých odstrižkov na jednu kopu. C´est la vie...

______Večer ma bolel chrbát jak roľníka, ruky som mala celé dorezané a ešte stále som vysmrkávala malé kúsky suchej levandule. Nehovoriac o tom a vyfetovanom stave, v ktorom som sa vďaka tejto byline nachádzala.

______Jeden deň v prírode (rozumej – podvečer vo firemnej minizáhradke) je proste na nezaplatenie. Vrelo odporúčam.

Hľadám nový job...

...ako plyšový medvedík na dobrú noc.

Zabudnite na chvíľu na všetky perverzity, ktoré ste počas obdobia prebúdzania hormónov so svojimi plyšákmi robili. Ja hovorím o tom túlení a objímaní, teple a pocitu, že nie ste sami. Nie, nie ten pocit, aký mal ten chlapec v Šiestom zmysle. Mám na mysli ten pocit istoty, keď je niekto pri vás.

Ja v podstate som taký plyšový macko. No dobre, nie som taká tučná a chlpatá ale som milá, nežná a prítulná. Navyše v noci ani nechrápem, nerozprávam zo sna a ani zubami neškrípem.

Zamestnávateľ môže byť muž alebo žena, keďže nejde o žiadne sexu podobné aktivity (a ani o sex) iba o spánok.

_

Výhody plynúce pre mňa:

- Objímanie je zdravé a ja chcem byť zdravá.

- Keďže v júny moja rodina zdrhá z hlavého mesta a zo mňa sa stane oficiálny bezďák, budem mať aspoň kde spať.

Výhody plynúce pre zamestnávateľa:

- Objímanie je zdravé a vy všetci chcete byť zdraví.

- Použitie plyšového medvedíka (rozumej April) zaručuje pohodlný a plnohodnotný spánok po celú noc a príjemné zobudenie sa do nového dňa.

- Najväčšia výhoda: No predsa ja! Výhra v Euromiliónoch je oproti mne v posteli iba balená dažďová voda.

_

Záujemcov prosím o zaslanie svojho stručného CV, miesta bydliska a typu používaného spacieho úboru na môj mail.

-

Ak ho neviete nájsť, mrknite do profilu.

Ak ho stále neviete nájsť, navštívte vášho optika.

Ak neviete nájsť ani optika, tak vám asi už len Pán Boh pomôže...

Minulé životy

Na úvod jedno varovanie: Deti, neverte horoskopom v časopisoch! Dosť možné, že som ich písala ja.

A teraz už poďme k téme: Jedna známa ma raz v rámci náplne mojej práce odkázala na istú horoskopoidnú stránku. Okrem všakovakých zaujímavých vecí som narazila na toto. Vďaka vášmu dátumu narodenia a iných nezbytností vám to vyzistí, čo ste boli v minulom živote. Podľa tohto „veštenia“ som bola v minulom živote šľachtičná v Ohiu. Takže bacha na mňa, mám modrú krv (nieje to nezdravé?).

Pozor, teraz sekcia „Blondínečka“:
= A to som akože šľachtila, dobytok či čo? Lebo ja by som radšej šľachtila ruže, alebo tak. To by šlo. A nebol by potom lepší výraz šľachtička než šľachtičná? =
Koniec blonďavej sekcie.

Osobne dosť pochybujem, že pred zhruba 1000 rokmi (ako tvrdí tento virtuálny veštec) existovala v Ohiu nejaká šľachta. Možno som bola nejaká Ribana Aprílová dcéra náčelníka Zahmlený mesiac nad prériou kúpajúcov sa v svetle zapadajúceho slnka. V indiánskom jazyku Thluj Bhe.

Zomrela som vraj ako 58 ročná. Neviem síce, kedy zomriem tento život, ale približne viem ako. Nebude to klasická smrť, ktorej podliehajú ostatní bežní smrteľníci ako rakovina, dopravné nehody či teroristické útoky. Nie. Ľudia ako ja zomierajú zvyčajne komickou a bizarnou smrťou. Napríklad na mňa padne svietiace M z nápisu McDonalds, keď budem len tak lážo-plážo prechádzať okolo alebo ma uhryzne besná lienka prípadne zaspím s hlavou na dvojplatničke.

Ja by som chcela zomrieť tak, že si večer ľahnem a ráno sa už zobudím mŕtva. To je super smrť. Ale takú ja mať nebudem :(

Budem rada ak mi dáte vedieť čo ste kto ste, nech viem, s kým to tu mám do činenia :)

Môj žolík: Priateľ na telefóne

Ona: Áno?
On: Sklamala si ma.
Ona: Aj ja ťa rada počujem. A čím takým strašným som sa previnila?
On: Čítam si tvoj blog pravidelne...
Ona: ...a dokonca až jeden krát si sa k nemu vyjadril...
On: To s tým nemá nič spoločné!
Ona: Ako to že nie? Si môj najlepší kamarát a odkedy prestali vyrábať malinovú Dolinku si jediná vec v živote, na ktorú sa môžem spoľahnúť!
On: Ja som vec?
Ona: Musím odpovedať?
On: Si neuveriteľná.
Ona: Ja viem. Ale teraz k veci. Čo si to chcel?
On: Ja? Aha! Že som sklamaný.
Ona: Túto časť som už raz počula, daj záver.
On: No, čítam si tvoj blog pravidelne...
Ona: Sakra aj toto som už počula! Môžeš sa prestať hrať na verejnoprávnu televíziu počas vianočných sviatkoch a od repríz prísť k pointe?!
On: Som sklamaný, lebo nepíšeš čo som si myslel.
Ona: Odpusť, že píšem to čo si myslím ja a nie ty. Čo bude lepšie upáliť ma alebo stiahnuť z kože zaživa?
On: Nie! Myslím tým, že nepíšeš články aké som si myslel, že budeš písať, nie že nezachytávaš moje myšlienky.
Ona: Nezachytávať tvoje myšlienky je dosť náročné, hlavne keď mi námesačný voláš o tretej v noci.
On: Stalo sa to len raz!
Ona: Hej a odvtedy si na noc vypínam mobil.
On: Dobre, dobre! Môžeme sa vrátiť k podstate veci?
Ona: Nestraš! Ono to má podstatu?
On: ....
Ona: No dobre, tak gou ón...
On: Ach jaj... čakal som od teba, že budeš písať niečo také ako kedysi.
Ona: ....
On: Keď si písala tie fejtóny a erotické poviedky...
Ona: Ty si čakal, že toto bude niečo ako internetový manuál ako sa promiskuitou a zlými sexuálnymi návykmi dopracovať k permanentným depresiám a obsedantne kompulzívnym poruchám?
On: Ja som nepovedal, že to má byť o tebe...
Ona: Ha, ha, ha. Povedala som, že si môj kamarát? Beriem späť...
On: No neviem, kto kvôli tebe utekal o polnoci do Tesca kúpiť ti tvoju citrónovú zmrzlinu, keď si mala depky a kto ťa tri hodiny počúval, keď si bola na dne a...
Ona: ...Ok, to stačí! Ja viem... Ale nemusíš byť taký uštipačný, to je moja robota...
On: Prepáč. Tie poviedky sa mi ale fakt páčili...
Ona: Boli len dve!
On: Ale obidve som prečítal!
Ona: Ty vieš čítať?
On: Ááá je to tu. Už som sa bál, že dneska mi už nič nešplechneš do tváre. Nežná ako doktor Mengele. To mám na tebe rád.
Ona: Aj ja ťa ľúbim.
On: Vieš čo nechápem? Ako môže byť také milé nežné dievčatko zároveň taká strašná beštiálna mrcha?
Ona: A ja zase nechápem, ako si mohol pretiahnuť Martinu Fejovú. Fuj, keď vidím tú ženskú, mám neodkladnú chuť vyhrabať z Hviezdoslavovho námestie jednu uvoľnenú kachličku a mlátiť ju tým, kým nebude pripomínať tú vec, čo nám dávali na základke v jedálni pod názvom fazuľový prívarok.
On: Vieš čo je na tebe úžasné?
Ona: To, že viem hýbať jednou nosnou dierkou?
On: Nie. Tvoja schopnosť v priebehu troch sekúnd a na jeden nádych vymyslieť a vybľabotať takéto súvetie.
Ona: Čo už. Som výnimočná ako ďaleko len dovidíš a ešte aj za roh.
On: Takže čo bude s tými poviedkami?
Ona: Nemôžeš si čítať tie dve dokola?
On: Nie. Dúfam, že keď nabudúce otvorím tvoj blog, tak tam uvidím niečo zaujímavé.
Ona: Óká, tak napíšem niečo o tebe.
On: No to určite...

(Aspoň) Jeden muž pre mňa

---Rozhodla som sa prestať byť spokojná iba s tým čo sa mi ponúka a potom si trieskať hlavu s otázkou, ako som mohla klesnúť tak hlboko a zahadzovať sa s takými idiotmi. Česť dvom-trom výnimkám. Tí sa zahadzovali so mnou. Rozhodla som sa teda, nájsť ideálneho muža. Pre seba samozrejme.

---Normálne človek potrebuje životný pád na hubu prípadne zo štyri sedenia u kvalifikovaného psychiatra na to, aby sa nakopol k radikálnym riešeniam. Mne stačili dve fľašky detskej výživy a dve-tri vodky. Čiže päť. (Podľa Burianovskej matematiky: „Jedno vejce nebo dvě vejce, jsou tři vejce.“)

---Väčšina pátraní po ideálnych partneroch troskotá na neschopnosti ľudí formulovať svoje požiadavky. Schválne - opýtajte sa niekoho, koho máte po ruke, ako by mal vyzerať jeho ideálny partner. Určite padne slovo úprimný a podobné blá blá klišé. Rozhodla som sa teda zadefinovať, čo od života očakávam, aby sa mi to potom ľahšie hľadalo. A kde by sme v tejto dobe hľadali úprimného človeka, všakže?


---Moje takmer skromné požiadavky na „muža mojich snov“:

---o Podmienkou je heterosexuálna orientácia. (To neznamená, že máte teraz prestať čítať, chalani).
---o Viem, že chlapa, ktorý by nebol ješitný nenájdem, takže by som si prosila takého s minimálnou dávkou ješitnosti.
---o Nesmie považovať froté ponožky v sandáloch za normálne.
---o Musí nenávidieť kôpor a lečo aspoň tak intenzívne ako ja. Žiadne kôprové omáčky ani mŕtve paradajky vyvárať nebudem.
---o Mal by vedieť po nemecky, aby neprevracal oči a nedurdil sa vždy, keď zavrhnem plnohodnotný program slovenských televízii a prepnem na PRO7.
---o V žiadnom ani len najkrajnejšom prípade to nesmie byť bývalý akejkoľvek mojej kamošky, známej či rodinnej príslušníčky.
---o Mal by byť tým správnym spôsobom šialený. To nieje ten stav vyžadujúci ústavnú liečbu.
---o Musí vedieť dobre klamať. 100%-ne pravdovravní ľudia neexistujú a ja neznášam zlých klamárov.
---o Môjho dokonalého chlapa nikdy v živote nenapadne otázka: „A koľko si ich mala predo mnou?“
---o Keď príde reč na budúcnosť, deti a ja navrhnem adopciu, nespustí prednášku o význame „vlastnej krvi“.
---o NESMIE lipnúť na svojej matke.
---o Nemal by byť alergický na psov ani mačky. Miau...
---o Nechcem chlapa, z ktorého sa mi pri prvom stretnutí roztrasú kolená.
---o Nechcem chlapa, ktorému sa pri prvom stretnutí roztrasú zo mňa kolená.
---o Nesmie byť panic. Nemám pedagogické vzdelanie, nič sa vyučovať nebude.
---o Mal by mať súrodencov. Mladších. Stačí aj jeden.
---o Chcem muža, ktorý vie, čo je to padnúť na dno a znovu vstať.
---o Mal by mať kladný vzťah k umeniu (surrealizmus v akejkoľvek podobe) alebo aspoň lojálny prístup.
---o Mohol by mať tmavohnedé oči. Také, v ktorých by som sa pravidelne a s neuveriteľným pôžitkom topila.
---o Neviem prečo, ale viac mi imponujú nižší muži, no to nieje podmienka.
---o Dodatok – nie nižší ako ja!
---o Ak zistím, že začína byť ako môj otec, pravdepodobne mu rituálne odrežem hlavu.
---o Nechcem chlapa, ktorý si ma zaslúži. Teda – ak každý v živote dostane to, čo si zaslúži, tak to bude týpek s veľmi pohnutou minulosťou ak od života vyfasuje takú potvoru ako som ja. Takže v prípade že existuje nejaká spravodlivosť, pevne dúfam, že niekde v tých zadeľovacích zoznamoch vznikne chyba a mne pridelia niečo normálne. Ja by som si vlastne tiež nezaslúžila princa na bielom Lamborghini.
---o A v neposlednom rade – zbaliť musí on mňa. Ja už rozhodne žiadne markantnejšie aktivity vyvíjať nebudem. V konečnom dôsledku sa mi to vždy vypomstí.

---To je zatiaľ všetko čo sa mi podarilo zosumarizovať.
---Ak máte v okolí potencionálneho záujemcu, ktorý spĺňa vyššie uvedené požiadavky a má záujem zoznámiť sa s Beznádejnou Aprílovou, odkážte ho na môj mail. Tak o tri-štyri roky, keď už budem schopná viesť normálny vzťah.