Minulé životy

Na úvod jedno varovanie: Deti, neverte horoskopom v časopisoch! Dosť možné, že som ich písala ja.

A teraz už poďme k téme: Jedna známa ma raz v rámci náplne mojej práce odkázala na istú horoskopoidnú stránku. Okrem všakovakých zaujímavých vecí som narazila na toto. Vďaka vášmu dátumu narodenia a iných nezbytností vám to vyzistí, čo ste boli v minulom živote. Podľa tohto „veštenia“ som bola v minulom živote šľachtičná v Ohiu. Takže bacha na mňa, mám modrú krv (nieje to nezdravé?).

Pozor, teraz sekcia „Blondínečka“:
= A to som akože šľachtila, dobytok či čo? Lebo ja by som radšej šľachtila ruže, alebo tak. To by šlo. A nebol by potom lepší výraz šľachtička než šľachtičná? =
Koniec blonďavej sekcie.

Osobne dosť pochybujem, že pred zhruba 1000 rokmi (ako tvrdí tento virtuálny veštec) existovala v Ohiu nejaká šľachta. Možno som bola nejaká Ribana Aprílová dcéra náčelníka Zahmlený mesiac nad prériou kúpajúcov sa v svetle zapadajúceho slnka. V indiánskom jazyku Thluj Bhe.

Zomrela som vraj ako 58 ročná. Neviem síce, kedy zomriem tento život, ale približne viem ako. Nebude to klasická smrť, ktorej podliehajú ostatní bežní smrteľníci ako rakovina, dopravné nehody či teroristické útoky. Nie. Ľudia ako ja zomierajú zvyčajne komickou a bizarnou smrťou. Napríklad na mňa padne svietiace M z nápisu McDonalds, keď budem len tak lážo-plážo prechádzať okolo alebo ma uhryzne besná lienka prípadne zaspím s hlavou na dvojplatničke.

Ja by som chcela zomrieť tak, že si večer ľahnem a ráno sa už zobudím mŕtva. To je super smrť. Ale takú ja mať nebudem :(

Budem rada ak mi dáte vedieť čo ste kto ste, nech viem, s kým to tu mám do činenia :)

Môj žolík: Priateľ na telefóne

Ona: Áno?
On: Sklamala si ma.
Ona: Aj ja ťa rada počujem. A čím takým strašným som sa previnila?
On: Čítam si tvoj blog pravidelne...
Ona: ...a dokonca až jeden krát si sa k nemu vyjadril...
On: To s tým nemá nič spoločné!
Ona: Ako to že nie? Si môj najlepší kamarát a odkedy prestali vyrábať malinovú Dolinku si jediná vec v živote, na ktorú sa môžem spoľahnúť!
On: Ja som vec?
Ona: Musím odpovedať?
On: Si neuveriteľná.
Ona: Ja viem. Ale teraz k veci. Čo si to chcel?
On: Ja? Aha! Že som sklamaný.
Ona: Túto časť som už raz počula, daj záver.
On: No, čítam si tvoj blog pravidelne...
Ona: Sakra aj toto som už počula! Môžeš sa prestať hrať na verejnoprávnu televíziu počas vianočných sviatkoch a od repríz prísť k pointe?!
On: Som sklamaný, lebo nepíšeš čo som si myslel.
Ona: Odpusť, že píšem to čo si myslím ja a nie ty. Čo bude lepšie upáliť ma alebo stiahnuť z kože zaživa?
On: Nie! Myslím tým, že nepíšeš články aké som si myslel, že budeš písať, nie že nezachytávaš moje myšlienky.
Ona: Nezachytávať tvoje myšlienky je dosť náročné, hlavne keď mi námesačný voláš o tretej v noci.
On: Stalo sa to len raz!
Ona: Hej a odvtedy si na noc vypínam mobil.
On: Dobre, dobre! Môžeme sa vrátiť k podstate veci?
Ona: Nestraš! Ono to má podstatu?
On: ....
Ona: No dobre, tak gou ón...
On: Ach jaj... čakal som od teba, že budeš písať niečo také ako kedysi.
Ona: ....
On: Keď si písala tie fejtóny a erotické poviedky...
Ona: Ty si čakal, že toto bude niečo ako internetový manuál ako sa promiskuitou a zlými sexuálnymi návykmi dopracovať k permanentným depresiám a obsedantne kompulzívnym poruchám?
On: Ja som nepovedal, že to má byť o tebe...
Ona: Ha, ha, ha. Povedala som, že si môj kamarát? Beriem späť...
On: No neviem, kto kvôli tebe utekal o polnoci do Tesca kúpiť ti tvoju citrónovú zmrzlinu, keď si mala depky a kto ťa tri hodiny počúval, keď si bola na dne a...
Ona: ...Ok, to stačí! Ja viem... Ale nemusíš byť taký uštipačný, to je moja robota...
On: Prepáč. Tie poviedky sa mi ale fakt páčili...
Ona: Boli len dve!
On: Ale obidve som prečítal!
Ona: Ty vieš čítať?
On: Ááá je to tu. Už som sa bál, že dneska mi už nič nešplechneš do tváre. Nežná ako doktor Mengele. To mám na tebe rád.
Ona: Aj ja ťa ľúbim.
On: Vieš čo nechápem? Ako môže byť také milé nežné dievčatko zároveň taká strašná beštiálna mrcha?
Ona: A ja zase nechápem, ako si mohol pretiahnuť Martinu Fejovú. Fuj, keď vidím tú ženskú, mám neodkladnú chuť vyhrabať z Hviezdoslavovho námestie jednu uvoľnenú kachličku a mlátiť ju tým, kým nebude pripomínať tú vec, čo nám dávali na základke v jedálni pod názvom fazuľový prívarok.
On: Vieš čo je na tebe úžasné?
Ona: To, že viem hýbať jednou nosnou dierkou?
On: Nie. Tvoja schopnosť v priebehu troch sekúnd a na jeden nádych vymyslieť a vybľabotať takéto súvetie.
Ona: Čo už. Som výnimočná ako ďaleko len dovidíš a ešte aj za roh.
On: Takže čo bude s tými poviedkami?
Ona: Nemôžeš si čítať tie dve dokola?
On: Nie. Dúfam, že keď nabudúce otvorím tvoj blog, tak tam uvidím niečo zaujímavé.
Ona: Óká, tak napíšem niečo o tebe.
On: No to určite...

(Aspoň) Jeden muž pre mňa

---Rozhodla som sa prestať byť spokojná iba s tým čo sa mi ponúka a potom si trieskať hlavu s otázkou, ako som mohla klesnúť tak hlboko a zahadzovať sa s takými idiotmi. Česť dvom-trom výnimkám. Tí sa zahadzovali so mnou. Rozhodla som sa teda, nájsť ideálneho muža. Pre seba samozrejme.

---Normálne človek potrebuje životný pád na hubu prípadne zo štyri sedenia u kvalifikovaného psychiatra na to, aby sa nakopol k radikálnym riešeniam. Mne stačili dve fľašky detskej výživy a dve-tri vodky. Čiže päť. (Podľa Burianovskej matematiky: „Jedno vejce nebo dvě vejce, jsou tři vejce.“)

---Väčšina pátraní po ideálnych partneroch troskotá na neschopnosti ľudí formulovať svoje požiadavky. Schválne - opýtajte sa niekoho, koho máte po ruke, ako by mal vyzerať jeho ideálny partner. Určite padne slovo úprimný a podobné blá blá klišé. Rozhodla som sa teda zadefinovať, čo od života očakávam, aby sa mi to potom ľahšie hľadalo. A kde by sme v tejto dobe hľadali úprimného človeka, všakže?


---Moje takmer skromné požiadavky na „muža mojich snov“:

---o Podmienkou je heterosexuálna orientácia. (To neznamená, že máte teraz prestať čítať, chalani).
---o Viem, že chlapa, ktorý by nebol ješitný nenájdem, takže by som si prosila takého s minimálnou dávkou ješitnosti.
---o Nesmie považovať froté ponožky v sandáloch za normálne.
---o Musí nenávidieť kôpor a lečo aspoň tak intenzívne ako ja. Žiadne kôprové omáčky ani mŕtve paradajky vyvárať nebudem.
---o Mal by vedieť po nemecky, aby neprevracal oči a nedurdil sa vždy, keď zavrhnem plnohodnotný program slovenských televízii a prepnem na PRO7.
---o V žiadnom ani len najkrajnejšom prípade to nesmie byť bývalý akejkoľvek mojej kamošky, známej či rodinnej príslušníčky.
---o Mal by byť tým správnym spôsobom šialený. To nieje ten stav vyžadujúci ústavnú liečbu.
---o Musí vedieť dobre klamať. 100%-ne pravdovravní ľudia neexistujú a ja neznášam zlých klamárov.
---o Môjho dokonalého chlapa nikdy v živote nenapadne otázka: „A koľko si ich mala predo mnou?“
---o Keď príde reč na budúcnosť, deti a ja navrhnem adopciu, nespustí prednášku o význame „vlastnej krvi“.
---o NESMIE lipnúť na svojej matke.
---o Nemal by byť alergický na psov ani mačky. Miau...
---o Nechcem chlapa, z ktorého sa mi pri prvom stretnutí roztrasú kolená.
---o Nechcem chlapa, ktorému sa pri prvom stretnutí roztrasú zo mňa kolená.
---o Nesmie byť panic. Nemám pedagogické vzdelanie, nič sa vyučovať nebude.
---o Mal by mať súrodencov. Mladších. Stačí aj jeden.
---o Chcem muža, ktorý vie, čo je to padnúť na dno a znovu vstať.
---o Mal by mať kladný vzťah k umeniu (surrealizmus v akejkoľvek podobe) alebo aspoň lojálny prístup.
---o Mohol by mať tmavohnedé oči. Také, v ktorých by som sa pravidelne a s neuveriteľným pôžitkom topila.
---o Neviem prečo, ale viac mi imponujú nižší muži, no to nieje podmienka.
---o Dodatok – nie nižší ako ja!
---o Ak zistím, že začína byť ako môj otec, pravdepodobne mu rituálne odrežem hlavu.
---o Nechcem chlapa, ktorý si ma zaslúži. Teda – ak každý v živote dostane to, čo si zaslúži, tak to bude týpek s veľmi pohnutou minulosťou ak od života vyfasuje takú potvoru ako som ja. Takže v prípade že existuje nejaká spravodlivosť, pevne dúfam, že niekde v tých zadeľovacích zoznamoch vznikne chyba a mne pridelia niečo normálne. Ja by som si vlastne tiež nezaslúžila princa na bielom Lamborghini.
---o A v neposlednom rade – zbaliť musí on mňa. Ja už rozhodne žiadne markantnejšie aktivity vyvíjať nebudem. V konečnom dôsledku sa mi to vždy vypomstí.

---To je zatiaľ všetko čo sa mi podarilo zosumarizovať.
---Ak máte v okolí potencionálneho záujemcu, ktorý spĺňa vyššie uvedené požiadavky a má záujem zoznámiť sa s Beznádejnou Aprílovou, odkážte ho na môj mail. Tak o tri-štyri roky, keď už budem schopná viesť normálny vzťah.

Škráble a kultúrny večer

Mal to byť pokojný večer, spríjemnený spoločenskými hrami, pohárikom šampanského a zvyšnými zákuskami z päťdesiatky. Spať sme sa ukladali niekedy medzi štvrtou a piatou ráno...

Marlborka na nejakej tlačovke vyfasovala Škráble a tak sme sa rozhodli vyplniť nasledujúce hodiny pokojnou a kultivovanou hrou v štvorici.

Hneď prvá hra bola na hovno. Po treťom ťahu som vo svojej koľajničke mala písmenká: Z, A, A, O, O, O, O a ani za Boha živého som z toho nevedela vytvoriť niečo zmysluplné.

Nevypočitateľný, ktorý sedel oproti mne mal Ŕ, Ĺ, Ú, Ä, Ľ, X a E. Tak sme sa v nasledujúcej hre rozhodli prísne pravidlá trošku popustiť a neprihliadať až tak na gramatiku, dĺžne a mäkčene. No po dvoch fľaškách de Luxe, 1 a pol litri bieleho a práve načatého červeného sa však akékoľvek pravidlá dodržujú veľmi ťažko. Dôležité bolo si dané slovo dostatočne a presvedčivo obhájiť.

A tak na hracej doske postupne vznikali slová ako Pagamáhus, dotrtazaný, visúm, päĺ, môčiť, vodonyl, mrň, žabatie, ľáďiň, vrubjak, midľo, metafón či jéterče.

Ak vám tieto slová nič nehovoria, dovoľte aby som vám analfabetom niektoré objasnila – vrubjak je nôž na vrúbky, ľáďiň je ten terorista, metafón je teraz už historický telefónny aparát z mety, päĺ je taký žltý prášok na kvetoch na ktorý je každý druhý alergický, Paga je sused z dolného konca, ktorý má hus a pri všetkej počestnosti vám nevysvetlím, aký je to dotrtazaný.

Už je to jasné? Takže ak budete niekedy chcieť stráviť večer niečím duševne plnohodnotným, môžete ísť pokojne do divadla, navzájom si predčítavať klasické sonety či hrať inteligentné hry, no pokiaľ budete toto všetko podnikať s takými perverznými prasatami ako ja, nič kultúrne z toho nebude. Akurát tak posteľné obliečky pokrstené troma druhmi vína.

Vianoceee

Možno mi to neuveríte, ale nemám rada Vianoce.
Všeobecne nemám rada sviatky, počnúc Valentínom, mojimi narodeninami (v deň výročia Hitlerovho údajného úmrtia) a sadistickou šibačkou. Silvester na tomto zozname figuruje samozrejme tiež a čím je bližšie, tým poprednejšie miesto v rebríčku mu patrí.

Jediné, čo je na Vianociach dobré, je jedlo – konkrétne vanilkové rožky. A varené víno. Možno by som do tejto úzkej kategórie zaradila aj celodenné kaprenie pri rozprávkach, ale ktorý zamestnaný, ak práve nieje na péenke má na to čas?

To že sviatky pokoja a rovnosti sú skôr sviatkami nervov a prázdnych peňaženiek je jedna vec. Ale tri dni strávených s mojou široko rozvetvenou rodinou, tváriac sa aká sme my big happy family ako z reklamy na cornfeksy, pričom sa o príbeh našej rodiny bijú zo štyria argentínsky scenáristi telenoviel, to je už vec druhá. A o to závažnejšia.

Mikuláš je chvalabohu za nami. S veľkou nádejou som ráno v čižmičke očakávala vianočné balenie Xanaxu, aby som mala šancu v pohode prežiť zvyšok sviatkov. Ale čokoláda bola tiež fajn.
Teraz sa každé ráno ukľudňujem čokoládou z dvoch adventných kalendárov. Vyzerá to asi takto:
Do prdele, už je X-tého?! Nič nestíham! (Zjem príslušnú čokoládku a presuniem sa k druhému kalendáru.)
Do prdele, už je X-tého?! Nič nestíham! (Zjem príslušnú čokoládku a presuniem sa do kuchyne na raňajky.)

Čo by to boli za sviatky bez vianočných trhov na Hlavnom námestí? Už som tam stihla zabehnúť dva krát – generálka pola s Pec, kde sme sa s heslom „Držme si kabelky a hrr do davu“ vrhli za vareným vínom. Mali sme šťastie, víno bolo dobré, ľudí tak akurát. V piatok bolo na námestí ale viac národa ako amíkov v Iraku.

Vianočné trhy podľa mňa organizujú socialistický masochisti ako nostalgické memento bývalého režimu, keď sa stálo v radoch na všetko. No dobre, ja si na to nepamätám, v tej dobe som v Nemecku pozerala kresleného Spidermana, na kilá sa napchávala Kinder čokoládou a Haribo medvedíkmi a skladala si z Lega farebné vežičky. Ale že budem stáť radu na prevarenú vodu zafarbenú dvoma lyžičkami vína by som nikdy nepovedala.

Nech už sú sviatky čím skôr za nami...
Amen.

Aprilkin apríl v decembri

Keďže práca je tematika veľmi vďačná, rozhodla som sa v nej pokračovať. Dnes si povieme, ako v práci zabiť nudu, prísť o prémie no minimálne sa dobre zabaviť.

Budete potrebovať zopár kancelárskych potrieb, fantáziu, odvahu (alebo potrebnú dávku šialenstva – to je jedno), poprípade komplicov. Takže, všetci pripravení? Ideme na to:

Lepiaca páska

Úžasný vynález – najmä tá obojstranná. Pokiaľ takú v práci nemáte, zaobstarajte si ju! Šikovnejším postačí aj obyčajná ale obojstranná je pevnejšia, lepšie lepí a je obojstranná!!! ;)

- Pomocou dvoch kúskov obojstrannej lepiacej pásky, prilepíte kolegovi myšku ku stolu, stoličku k podlahe prípadne šálku na stôl. Ak trochu popremýšľate, určite prídete aj na ďalšie rovnako efektívne využitia tohto vynálezu.

- Použitím jedného kúsku normálnej pásky prelepíte všetky používané kľúčové dierky vrátane tej na dverách šéfovho auta (nefunguje ak má diaľkové!)

- Širším kusom lepiacej pásky prelepte vodovodné kohútiky. Pekne na pevno!

Cukornička

Ak máte v práci cukorničku, ktorá funguje systémom – nádoba + vrchnák s dlhou kovovou rúrkou, kvapnite do rúrky kvapku vody.

Kávička

Osolená káva patrí ku svetovým klasikám. Alebo extra sladká pre tých, čo pijú čiernu.

Kávička - extended version

Do firemnej kávy prisypte bezkofeinovú kávu. Najprv len trošku a postupne viac a viac. Keď už budú všetci aspoň 2 týždne piť bezkofeinovú kávu a odvyknú si od kofeínu, treba zameniť kávu spať na starú dobrú čiernu :)

Autičkár

Keď budú kolegovia na obede, nenápadne zoberte kľúče a preparkujte niektorému auto.

Prezuvky

Pokiaľ máte v práci experta, ktorý sa prezúva (pozostatok návykov zo základnej školy), plátok šunky v topánke ho určite poteší. Pre tých odvážnejších doporučujem vajíčko.

Perá

Využite obednú prestávku a poprehadzujte tuhy vo farebných perách.

Mobil

Ak má niekto pekne porozdeľované zvonenia podľa skupín a mien, pohrajte sa mu s telefónikom, kým bude na záchode. Ak prepíšete meno pri šéfovom čísle na „mama“ alebo na meno partnera/ky, bude o zábavu postarané.

Monitor

Ak chodí váš kolega vždy neskôr do práce, zmeňte mu každé ráno pozadie na monitore. Odporúčam zaujímavé obrázky ako koláže nahých mužov, no tak isto sa dobre osvedčilo odfotiť jeho neporiadok na stole (ak má taký skládkoidný stôl) a záber použiť ako pozadie. Fotka záchodovej misy môže byť tiež silne inšpirujúca.

WC papier

Na zopár štvorčekov toaleťáku napíšte fixkou „Kiss my ass“, „Výplatná páska“ alebo nejaké konkrétne meno a pekne naviňte naspäť.

Atrament

Atrament (napr. do pečiatok) je super vec. Pár kvapiek v mydle na ruky alebo v bielítku dokáže divy!

A na záver (ako by moja sestra povedala – A na uzáver...) máme jednu lahôdku:

BINGO! Nie v tom význame trefného pomenovania situácie, ale vo význame klasickej hry starších členov nášho ľudského klanu. Ale v malej úprave. Konkrétne sa jedná a Poradové Bingo.

Pravidlá sú nasledovné: So spoluhráčmi si určite počet okienok (napr. 5x5) a dohodnite sa na zozname slov. Ak teda máte napríklad 25 okienkové Bingo, zostavte si zoznam z 30 – 40 slov a výrazov, ktoré podľa vás na porade určite padnú (Pozor! Musí ich povedať niekto, kto nehrá!).

Pre inšpiráciu krátky zoznam:

Nesplnená úloha

Kto si to berie na starosti?

Kalkulácia

Do budúcej porady...

Krátenie

Uzávierka

Je niekto proti?

Zvyšok pravidiel už určite poznáte – počúvate, škrtáte a prvý, ktorý má 5 slov horizontálne, vertikálne alebo diagonálne, musí zakričať na celú zasadačku BINGO!

Ak to chudáčik urobí, okrem predvolania na koberček vyhráva od kolegov zbierku stravných lístkov na mesiac alebo nejakú inú plnohodnotnú cenu, napríklad gigantické sklenené ťažítko.

Riešenie

Na žiadosť starého indiána prinášam riešenie predošlého postu pre všetkých skazených. Teraz sa môžete všetci tváriť, že ste našli všetkých deväť ... :)