utorok, septembra 26, 2006

Feeling good

Prosím všetkých s blbou náladou, egom na bode mrazu, pridusenou sebadôverou - zavrite na chvíľu dvere, zapnite repráky a ide sa na autosugesciu.... I'm feeling good ;)

Birds flying high you know how I feel
Sun in the sky you know how I feel
Reeds driftin on by you know how I feel

Its a new dawn
Its a new day
Its a new life
For me
And Im feeling good

Fish in the sea you know how I feel
River running free you know how I feel
Blossom in the tree you know how I feel

Its a new dawn
Its a new day
Its a new life
For me
And Im feeling good

Dragonfly out in the sun you know what I mean, dont you know
Butterflies all havin fun you know what I mean
Sleep in peace when day is done
Thats what I mean

And this old world is a new world
And a bold world
For me

Stars when you shine you know how I feel
Scent of the pine you know how I feel
Oh freedom is mine
And I know how I feel

Its a new dawn
Its a new day
Its a new life
For me
....And Im feeling good

pondelok, septembra 18, 2006

Keď vyrastiem, chcem byť predavačkou v Tescu!

______Keď som sa minule dovalila v jednom vyššie menovanom hypermarkete k pultíku so syrmi, vypočula som si veľmi poučný rozhovor, ktorého pointa raz určite zmení ľudské ponímanie prázdna.

______Za pultom kraľovali dve ženy: strašia skúsená predavačka a mladá brigádnička, ktorá na tú staršiu pozerala ako na poloboha. Visela jej na perách, keď jej vysvetľovala rozdiel medzi mozzarelou a plesňovým syrom a v očiach sa jej zaleskli slzy dojatia, keď jej tá strašia dovolila obsluhovať automatickú krájačku syra. Bolo na nej vidieť, že našla svoj životný vzor.

______Brigádničku som poprosila o 15 deka plátkového ementálu. Nástup šiel hladko. Ale vtom sa vyskytol problém – plátky syra sa na seba lepili a následne trhali. Brigádnička sa otočila k svojmu guru s otázkou, prečo sa ten syr tak trhá.

______„To vieš,“ začala tá staršia pomaly vypúšťať životnú múdrosť, „v tom syre sú diery a tie diery sú lepkavé a lepia sa na seba. Preto sa syry s lepkavými dierami trhajú.“

______Brigádnička pozerala na svoju studnicu múdrosti ako na Dalajlámu prezrádzajúceho zmysel pozemského bytia.

______Myslím si, že predavačka by si za tento objav lepkavých dier zaslúžila minimálne Nobelovku.

______A nech mi nikto netvrdí, že predavačky v hypermarketoch sú nepríjemné, škaredé a ešte k tomu aj inteligenčne podpriemerné osoby.

utorok, septembra 12, 2006

SK je v prdeli

Je zaujímavé ako vás manuálna práca dokáže zorientovať v hospodársko-politickej situácii.

Dnes som napriek tomu, že sa mi robota sype na hlavu, dostala za úlohu dať dokopy mailing list. Jupí. Takže som ako stroj stále dookola stláčala End, Delete, Čiarka a Space. Zhruba asi 1900 krát.

Najlepšie na tom bolo to, že niektoré adresy vytiahnuté z našej databázy obsahovali začiatok, zavináč, telo a dokonca aj bodku za ním. A SK? SK je v prdeli...

streda, augusta 30, 2006

Óda na počasie


Stredajšia chvíľka poézie.

Prší prší,
V pekle hreje,
Vonku kosa
,
Kurva, zle je!

utorok, augusta 15, 2006

Biologická pomsta




Nedeľa ráno. Deväť hodín.

Otvorím oči a prvé čo pocítim je neskutočné prázdno. Cítim sa byť fatálne nešťastná.

Uplynulá noc prežúrovaná a ja mám za sebou 3 hodiny bezsenného spánku, ktoré podľa mňa ubehli za minútu a pol.

Snažím sa znovu zaspať, no ťaživý pocit je silnejší. Idem do sprchy.

Prúd vody ma na pár sekúnd privedie na iné myšlienky, no o chvíľu sa vlna smútku, ľútosti a pocitu totálnej opustenosti vráti a ja sa usedavo rozplačem a sledujem, ako sa slané slzy maskujú medzi kvapkami chlórovej vody.

Škriabem sa z vane späť do postele. Telo ma bolí, ako by ma znásilnil nákladiak, podľa vystreľujúcej bolesti z krížov sa domnievam, že mi zlyhávajú obličky, plačem pri reklame na životnú poisťovňu.

Ak raz chytím zlatú rybku, jedným z mojich prianí bude, aby každý chlap na tomto svete na vlastnej koži zažil aspoň jeden menštruačný cyklus.

nedeľa, júla 16, 2006

Rozlúčka

______Odchádzam...

______Opúšťam túto izbu, toto mesto, všetkých okolo seba.
Hádžem za hlavu svoju prácu, všetky problémy a povinnosti, všetky bezsenné noci a prespaté dni.

______Nechávam za sebou kamarátov, svojich milovaných psov, rozpozerané seriáli, všetkých bývalých, ktorých som tento víkend postretávala aj všetky neuzavreté lásky a nezodpovedané otázky.

______Majte sa krásne, všetci mi budete chýbať...
...celé tie dva týždne, čo sa budem v Grécku krochniť na pláži ;))

štvrtok, júna 29, 2006

Uhol pohľadu

______– Chápeš to?! – spýtala sa ma. Za poslednú trištvrte hodinu už po sedemnástykrát.
______– Štyri roky fuč, všetky plány, všetky sľuby, všetko to pekné... K****!... Len kvôli nejakej stredoškolskej buchte!!! –

______Ria mala vo zvyku rapotať, no posledné dve slová precedila cez zuby takou zúrivou rýchlosťou, že vyzneli ako jedna komplexná nadávka.

______– Prečo majú chlapi potrebu obklopovať sa mladšími babami? Ja to nepochopím. V čom je ten hrozitánsky rozdiel, že zo dňa na deň so všetkým praští a rozbehne sa za nejakou šumienkou, čo práve vyfasovala občianský? Chápeš to? –

______Vedela som, že mojou dnešnou úlohou nebolo objasňovať problematiku mužského zmýšľania, no iba ju ľutovať, súcitne prikyvovať, pritakávať a občas vypustiť poznámku typu „To je hajzel!“ alebo „Všetci muži sú rovnaké svine, len majú iné ksichty aby si ich mohla rozoznávať“. Ale čo nespravíte pre dobrú kamošku.

______Po troch hodinách a asi štvornásobnom počte gin-tonicov, som s veľmi dobrým úmyslom dotiahla Riu na námestie s fontánou, kde som sa chystala odlifrovať ju na prichádzajúci autobus z Petržalky, aby mohla doma ďalej cieľavedomo strihať spoločné fotky. Osud je ale sviňa (žeby chlap? ;)) a tak sa desať metrov pred nami objavil, v ten večer tak často preklínaný ex so svojou nemenej preklínanou stredoškolskou buchtou.

______Dievčatko vysoké asi meter šesťdesiat, nevinne pôsobiace, dlhé blond vlasy, no výraz tváre striptérky s 15 ročnou praxou. Celý efekt podtrhoval jej outfit Malibu Barbie: V kratučkej cukríčkovo ružovej sukničke a ešte kratšom cukríčkovo ružovom tričku vyzerala ako tvár reklamnej kampane na globálnu podporu pedofílie. Živá Lolitka.

______Štartujúcu Riu som chňapla za kapucňu mikiny dva kroky odo mňa. V tejto polohe by som podľa nej dala vyliať bronzovú sochu, ktorú by som pomenovala: „Bežiace nohy a hlava v záklone.“ Na stotinu sekundy mi to celé prišlo smiešne.

______Z mojich romantických predstáv o sochárstve a dobre stavanom kováčovi hore bez, ma vytrhla metajúca sa Ria v pokuse vytrhnúť sa mi a vyškriabať šťastnému páriku oči.

______– Ja tú štetku zabijem! – chrčala Ria, ale to už som ju držala pod krkom ako Mič Bjúkenen zachraňujúci topiacu sa obeť a ťahala ju preč od nič nevnímajúcej dvojice, ktorá sa práve venovala skúmaniu anatomickej konštrukcie hrtanu toho druhého. Jazykom, samozrejme.

______Toto celé sa udialo už pred nejakým časom. Pointou (ak sa to tak dá nazvať) je fakt, že o tri týždne na to, som stretla Riu opäť. V krátkych bielo-ružových kvietkovaných šatoch s dvoma copíkmi a blaženým úsmevom na tvári.

______Volá sa Jozef. Je o dvadsať rokov starší. Rozvádza sa so svojou rovnako starou manželkou. Riu volá „moje dievčatko“ a na každé rande jej prinesie Kinderko. Je šťastná.

______Zaujímalo by ma, čo si o tom celom myslí Jozefova žena.