Vianoceee

Možno mi to neuveríte, ale nemám rada Vianoce.
Všeobecne nemám rada sviatky, počnúc Valentínom, mojimi narodeninami (v deň výročia Hitlerovho údajného úmrtia) a sadistickou šibačkou. Silvester na tomto zozname figuruje samozrejme tiež a čím je bližšie, tým poprednejšie miesto v rebríčku mu patrí.

Jediné, čo je na Vianociach dobré, je jedlo – konkrétne vanilkové rožky. A varené víno. Možno by som do tejto úzkej kategórie zaradila aj celodenné kaprenie pri rozprávkach, ale ktorý zamestnaný, ak práve nieje na péenke má na to čas?

To že sviatky pokoja a rovnosti sú skôr sviatkami nervov a prázdnych peňaženiek je jedna vec. Ale tri dni strávených s mojou široko rozvetvenou rodinou, tváriac sa aká sme my big happy family ako z reklamy na cornfeksy, pričom sa o príbeh našej rodiny bijú zo štyria argentínsky scenáristi telenoviel, to je už vec druhá. A o to závažnejšia.

Mikuláš je chvalabohu za nami. S veľkou nádejou som ráno v čižmičke očakávala vianočné balenie Xanaxu, aby som mala šancu v pohode prežiť zvyšok sviatkov. Ale čokoláda bola tiež fajn.
Teraz sa každé ráno ukľudňujem čokoládou z dvoch adventných kalendárov. Vyzerá to asi takto:
Do prdele, už je X-tého?! Nič nestíham! (Zjem príslušnú čokoládku a presuniem sa k druhému kalendáru.)
Do prdele, už je X-tého?! Nič nestíham! (Zjem príslušnú čokoládku a presuniem sa do kuchyne na raňajky.)

Čo by to boli za sviatky bez vianočných trhov na Hlavnom námestí? Už som tam stihla zabehnúť dva krát – generálka pola s Pec, kde sme sa s heslom „Držme si kabelky a hrr do davu“ vrhli za vareným vínom. Mali sme šťastie, víno bolo dobré, ľudí tak akurát. V piatok bolo na námestí ale viac národa ako amíkov v Iraku.

Vianočné trhy podľa mňa organizujú socialistický masochisti ako nostalgické memento bývalého režimu, keď sa stálo v radoch na všetko. No dobre, ja si na to nepamätám, v tej dobe som v Nemecku pozerala kresleného Spidermana, na kilá sa napchávala Kinder čokoládou a Haribo medvedíkmi a skladala si z Lega farebné vežičky. Ale že budem stáť radu na prevarenú vodu zafarbenú dvoma lyžičkami vína by som nikdy nepovedala.

Nech už sú sviatky čím skôr za nami...
Amen.

Aprilkin apríl v decembri

Keďže práca je tematika veľmi vďačná, rozhodla som sa v nej pokračovať. Dnes si povieme, ako v práci zabiť nudu, prísť o prémie no minimálne sa dobre zabaviť.

Budete potrebovať zopár kancelárskych potrieb, fantáziu, odvahu (alebo potrebnú dávku šialenstva – to je jedno), poprípade komplicov. Takže, všetci pripravení? Ideme na to:

Lepiaca páska

Úžasný vynález – najmä tá obojstranná. Pokiaľ takú v práci nemáte, zaobstarajte si ju! Šikovnejším postačí aj obyčajná ale obojstranná je pevnejšia, lepšie lepí a je obojstranná!!! ;)

- Pomocou dvoch kúskov obojstrannej lepiacej pásky, prilepíte kolegovi myšku ku stolu, stoličku k podlahe prípadne šálku na stôl. Ak trochu popremýšľate, určite prídete aj na ďalšie rovnako efektívne využitia tohto vynálezu.

- Použitím jedného kúsku normálnej pásky prelepíte všetky používané kľúčové dierky vrátane tej na dverách šéfovho auta (nefunguje ak má diaľkové!)

- Širším kusom lepiacej pásky prelepte vodovodné kohútiky. Pekne na pevno!

Cukornička

Ak máte v práci cukorničku, ktorá funguje systémom – nádoba + vrchnák s dlhou kovovou rúrkou, kvapnite do rúrky kvapku vody.

Kávička

Osolená káva patrí ku svetovým klasikám. Alebo extra sladká pre tých, čo pijú čiernu.

Kávička - extended version

Do firemnej kávy prisypte bezkofeinovú kávu. Najprv len trošku a postupne viac a viac. Keď už budú všetci aspoň 2 týždne piť bezkofeinovú kávu a odvyknú si od kofeínu, treba zameniť kávu spať na starú dobrú čiernu :)

Autičkár

Keď budú kolegovia na obede, nenápadne zoberte kľúče a preparkujte niektorému auto.

Prezuvky

Pokiaľ máte v práci experta, ktorý sa prezúva (pozostatok návykov zo základnej školy), plátok šunky v topánke ho určite poteší. Pre tých odvážnejších doporučujem vajíčko.

Perá

Využite obednú prestávku a poprehadzujte tuhy vo farebných perách.

Mobil

Ak má niekto pekne porozdeľované zvonenia podľa skupín a mien, pohrajte sa mu s telefónikom, kým bude na záchode. Ak prepíšete meno pri šéfovom čísle na „mama“ alebo na meno partnera/ky, bude o zábavu postarané.

Monitor

Ak chodí váš kolega vždy neskôr do práce, zmeňte mu každé ráno pozadie na monitore. Odporúčam zaujímavé obrázky ako koláže nahých mužov, no tak isto sa dobre osvedčilo odfotiť jeho neporiadok na stole (ak má taký skládkoidný stôl) a záber použiť ako pozadie. Fotka záchodovej misy môže byť tiež silne inšpirujúca.

WC papier

Na zopár štvorčekov toaleťáku napíšte fixkou „Kiss my ass“, „Výplatná páska“ alebo nejaké konkrétne meno a pekne naviňte naspäť.

Atrament

Atrament (napr. do pečiatok) je super vec. Pár kvapiek v mydle na ruky alebo v bielítku dokáže divy!

A na záver (ako by moja sestra povedala – A na uzáver...) máme jednu lahôdku:

BINGO! Nie v tom význame trefného pomenovania situácie, ale vo význame klasickej hry starších členov nášho ľudského klanu. Ale v malej úprave. Konkrétne sa jedná a Poradové Bingo.

Pravidlá sú nasledovné: So spoluhráčmi si určite počet okienok (napr. 5x5) a dohodnite sa na zozname slov. Ak teda máte napríklad 25 okienkové Bingo, zostavte si zoznam z 30 – 40 slov a výrazov, ktoré podľa vás na porade určite padnú (Pozor! Musí ich povedať niekto, kto nehrá!).

Pre inšpiráciu krátky zoznam:

Nesplnená úloha

Kto si to berie na starosti?

Kalkulácia

Do budúcej porady...

Krátenie

Uzávierka

Je niekto proti?

Zvyšok pravidiel už určite poznáte – počúvate, škrtáte a prvý, ktorý má 5 slov horizontálne, vertikálne alebo diagonálne, musí zakričať na celú zasadačku BINGO!

Ak to chudáčik urobí, okrem predvolania na koberček vyhráva od kolegov zbierku stravných lístkov na mesiac alebo nejakú inú plnohodnotnú cenu, napríklad gigantické sklenené ťažítko.

Riešenie

Na žiadosť starého indiána prinášam riešenie predošlého postu pre všetkých skazených. Teraz sa môžete všetci tváriť, že ste našli všetkých deväť ... :)

Nepoškvrnená myseľ

Niektorí z vás už možno tento obrázok videli, no pre tých, ktorí nie – malé vysvetlenie:

Čo vidíte na obrázku?
Ale no, vy prasce skazené!
Je tam deväť delfínov! Vo fľaši.
Nič viac.

A teraz k veci – každý normálny dospelý človek vidí na obrázku párik ľudí, ktorí fyzickou metódou vyjadrujú svoje vzájomné sympatie. Ak však ukážete obrázok malému dieťaťu (zatiaľ som nezistila, ako malé má byť) uvidí na obrázku iba deväť delfínov. A prečo? Lebo je ešte malé a nie skazené ako vy! A ja.

Na tento obrázok som si spomenula včera, keď som si v rámci svojej pracovnej náplne prezerala poštu s detskými kresbami zo škôl a škôlok (nie, nemyslite si, že moja práca je super fasa oddych, zdanie klame). Narazila som na kresbu gigantického, pekne anatomicky zahnutého vibrátora s hlavičkou a ešte aj takou tou stimulačnou vecou na klitoris. Pod kresbou som si prečítala: „Vesmírna raketa, Samko, 4 roky“.

Rozmýšľam, čo z toho pre mňa, podľa vzoru deviatich delfínov, vyplýva?

Hrôzostrašné odhalenie

Dnes som dospela k strašnému a desivému odhaleniu. Penisy sa zmenšujú!

Podľa štúdie z roku 1948 bola priemerná dĺžka 15,25 cm. Štúdia z roku 1996 prezentuje priemernú dĺžku 13,00 cm! To je za cca. 50 rokov o 2,25 cm menej!

Moja kolegyňa na túto katastrofickú správu reagovala stručne, no výstižne: „Penisy sa možno skracujú, no kokotov je čím ďalej tým viac.“


Ospravedlňujem sa tým, ktorí k článku čakali inú fotku.

Goodbye sex

Rukami sa oprela o okno a hľadela kamsi do prázdna. Keby sa jej pozrel do tváre, videl by tú jemnú vrásku na čele a typicky stisnutú sánku, akú mala vždy keď začínala byť nasratá.
Podišiel k nej odzadu a objal ju.
„Asi ťa začínam maž rád...“
Prevrátila oči a protestne odfukla no nepohla sa. Trvalo mu zhruba minútu kým to pochopil. Uvolnil objatie.
„Čo sa deje?“
Konečne sa otočila a pozrela sa mu do očí. Pokrútila hlavou.
„Mali by sme to skončiť.“
„Čo? Prečo?“
Na odpoveď si nechala čas. Posadila sa na posteľ a začala pomaly vysvetľovať, pričom sa jej jemná vráska na čele prehlbovala.
„Nezvládam to. Nedokážem fungovať s človekom, ktorý sa stále chce rozprávať o politike a na smrť sa urazí, keď sa nechcem spraviť pri orále.“ To že jej už neskutočným spôsobom lezie na nervy a že má tak studený jazyk, až má pocit akoby sa bozkávala s mŕtvolou (nehovoriac o tom orále) radšej vynechala. Predsa len ho v kútiku duše mala rada ako človeka, tak zvolila tú soft verziu rozchodu.
Vráska na čele naskočila aj jemu. Bála sa, že začne plakať. No nezačal. Rozprávali sa ešte ďalšie dve hodiny, vyplakávali si duše, smiali sa, sťažovali... Potom sa milovali. Taký good bye sex. Taký ten posledný.
Potom odišla.
O týždeň jej zazvonil telefón. Bol to on.
„Ahoj Ejpril... Ako sa máš? Ani sa neozveš... ja som len chcel... my... my sme sa rozišli?“

Petícia

V dôsledku stavu nedostatočnej inšpirovanosti a psychickej pracovnej preťaženosti dávam do pozornosti nasledovnú petíciu, ktorú sme vo chvíli mozgovej dysfunkcie založili s kolegyňou Marlborkou:

Navrhujeme, aby sa produkt, odborne aj triviálne nazývaný „Strúhanka“, premenoval na „Instantné pečivo“.
Možné obmeny sú „Rohlík v prášku“ alebo „Pekárenské megapuzzle“.

V prípade záujmu podporenia celej petície, dajte vedieť, za ktorý názov hlasujete.
Za všetkých prepracovaných jedno veľké Ď.
:)