Goodbye sex

Rukami sa oprela o okno a hľadela kamsi do prázdna. Keby sa jej pozrel do tváre, videl by tú jemnú vrásku na čele a typicky stisnutú sánku, akú mala vždy keď začínala byť nasratá.
Podišiel k nej odzadu a objal ju.
„Asi ťa začínam maž rád...“
Prevrátila oči a protestne odfukla no nepohla sa. Trvalo mu zhruba minútu kým to pochopil. Uvolnil objatie.
„Čo sa deje?“
Konečne sa otočila a pozrela sa mu do očí. Pokrútila hlavou.
„Mali by sme to skončiť.“
„Čo? Prečo?“
Na odpoveď si nechala čas. Posadila sa na posteľ a začala pomaly vysvetľovať, pričom sa jej jemná vráska na čele prehlbovala.
„Nezvládam to. Nedokážem fungovať s človekom, ktorý sa stále chce rozprávať o politike a na smrť sa urazí, keď sa nechcem spraviť pri orále.“ To že jej už neskutočným spôsobom lezie na nervy a že má tak studený jazyk, až má pocit akoby sa bozkávala s mŕtvolou (nehovoriac o tom orále) radšej vynechala. Predsa len ho v kútiku duše mala rada ako človeka, tak zvolila tú soft verziu rozchodu.
Vráska na čele naskočila aj jemu. Bála sa, že začne plakať. No nezačal. Rozprávali sa ešte ďalšie dve hodiny, vyplakávali si duše, smiali sa, sťažovali... Potom sa milovali. Taký good bye sex. Taký ten posledný.
Potom odišla.
O týždeň jej zazvonil telefón. Bol to on.
„Ahoj Ejpril... Ako sa máš? Ani sa neozveš... ja som len chcel... my... my sme sa rozišli?“

Petícia

V dôsledku stavu nedostatočnej inšpirovanosti a psychickej pracovnej preťaženosti dávam do pozornosti nasledovnú petíciu, ktorú sme vo chvíli mozgovej dysfunkcie založili s kolegyňou Marlborkou:

Navrhujeme, aby sa produkt, odborne aj triviálne nazývaný „Strúhanka“, premenoval na „Instantné pečivo“.
Možné obmeny sú „Rohlík v prášku“ alebo „Pekárenské megapuzzle“.

V prípade záujmu podporenia celej petície, dajte vedieť, za ktorý názov hlasujete.
Za všetkých prepracovaných jedno veľké Ď.
:)

Feeling good

Prosím všetkých s blbou náladou, egom na bode mrazu, pridusenou sebadôverou - zavrite na chvíľu dvere, zapnite repráky a ide sa na autosugesciu.... I'm feeling good ;)

Birds flying high you know how I feel
Sun in the sky you know how I feel
Reeds driftin on by you know how I feel

Its a new dawn
Its a new day
Its a new life
For me
And Im feeling good

Fish in the sea you know how I feel
River running free you know how I feel
Blossom in the tree you know how I feel

Its a new dawn
Its a new day
Its a new life
For me
And Im feeling good

Dragonfly out in the sun you know what I mean, dont you know
Butterflies all havin fun you know what I mean
Sleep in peace when day is done
Thats what I mean

And this old world is a new world
And a bold world
For me

Stars when you shine you know how I feel
Scent of the pine you know how I feel
Oh freedom is mine
And I know how I feel

Its a new dawn
Its a new day
Its a new life
For me
....And Im feeling good

Keď vyrastiem, chcem byť predavačkou v Tescu!

______Keď som sa minule dovalila v jednom vyššie menovanom hypermarkete k pultíku so syrmi, vypočula som si veľmi poučný rozhovor, ktorého pointa raz určite zmení ľudské ponímanie prázdna.

______Za pultom kraľovali dve ženy: strašia skúsená predavačka a mladá brigádnička, ktorá na tú staršiu pozerala ako na poloboha. Visela jej na perách, keď jej vysvetľovala rozdiel medzi mozzarelou a plesňovým syrom a v očiach sa jej zaleskli slzy dojatia, keď jej tá strašia dovolila obsluhovať automatickú krájačku syra. Bolo na nej vidieť, že našla svoj životný vzor.

______Brigádničku som poprosila o 15 deka plátkového ementálu. Nástup šiel hladko. Ale vtom sa vyskytol problém – plátky syra sa na seba lepili a následne trhali. Brigádnička sa otočila k svojmu guru s otázkou, prečo sa ten syr tak trhá.

______„To vieš,“ začala tá staršia pomaly vypúšťať životnú múdrosť, „v tom syre sú diery a tie diery sú lepkavé a lepia sa na seba. Preto sa syry s lepkavými dierami trhajú.“

______Brigádnička pozerala na svoju studnicu múdrosti ako na Dalajlámu prezrádzajúceho zmysel pozemského bytia.

______Myslím si, že predavačka by si za tento objav lepkavých dier zaslúžila minimálne Nobelovku.

______A nech mi nikto netvrdí, že predavačky v hypermarketoch sú nepríjemné, škaredé a ešte k tomu aj inteligenčne podpriemerné osoby.

SK je v prdeli

Je zaujímavé ako vás manuálna práca dokáže zorientovať v hospodársko-politickej situácii.

Dnes som napriek tomu, že sa mi robota sype na hlavu, dostala za úlohu dať dokopy mailing list. Jupí. Takže som ako stroj stále dookola stláčala End, Delete, Čiarka a Space. Zhruba asi 1900 krát.

Najlepšie na tom bolo to, že niektoré adresy vytiahnuté z našej databázy obsahovali začiatok, zavináč, telo a dokonca aj bodku za ním. A SK? SK je v prdeli...

Óda na počasie

Stredajšia chvíľka poézie.

Prší prší,
V pekle hreje,
Vonku kosa,
Kurva, zle je!

Biologická pomsta

Nedeľa ráno. Deväť hodín.

Otvorím oči a prvé čo pocítim je neskutočné prázdno. Cítim sa byť fatálne nešťastná.

Uplynulá noc prežúrovaná a ja mám za sebou 3 hodiny bezsenného spánku, ktoré podľa mňa ubehli za minútu a pol.

Snažím sa znovu zaspať, no ťaživý pocit je silnejší. Idem do sprchy.

Prúd vody ma na pár sekúnd privedie na iné myšlienky, no o chvíľu sa vlna smútku, ľútosti a pocitu totálnej opustenosti vráti a ja sa usedavo rozplačem a sledujem, ako sa slané slzy maskujú medzi kvapkami chlórovej vody.

Škriabem sa z vane späť do postele. Telo ma bolí, ako by ma znásilnil nákladiak, podľa vystreľujúcej bolesti z krížov sa domnievam, že mi zlyhávajú obličky, plačem pri reklame na životnú poisťovňu.

Ak raz chytím zlatú rybku, jedným z mojich prianí bude, aby každý chlap na tomto svete na vlastnej koži zažil aspoň jeden menštruačný cyklus.