Slnko môjho života

______Slnkom môjho života je už niekoľko rokov príznačne pomenovaná fenka Yorkshirského teriéra - Sunny.
______Hovorí sa síce, že niektoré zvieratá sú ako ľudia, no Sunny ich všetkých hravo tromfuje. Nikdy som nevidela zviera s tak vyprofilovanými charakterovými vlastnosťami ako má táto kôpka vlasov. Áno, vlasov – yorkširáci nemajú srsť, ale vlasy.
______Sunny sa dokáže neskutočným spôsobom uraziť. Ak jej nechcem dať piškótu, idem jej odstrániť kliešte, ktoré vytrvalo zbiera po trávnikoch na sídlisku alebo keď ju chcem nedajbože okúpať. Urazí sa a teatrálne odíde z miestnosti. Keď za ňou prídem a oslovím ju, tak sa postaví, otočí sa mi zadkom a znovu si ľahne! Keď sa znovu nasmerujem k tej časti, ktorou šteká a prijíma potravu a začnem na ňu rozprávať, otáča hlavu vždy opačným smerom v štýle – Zdá sa mi, že tu niečo bzučí... hm, že by niekto niečo rozprával? Asi nie...
______Najväčšia kríza je venčenie v daždi. Vybehnem z brány a za schodmi sa pozriem, kde je môj blcháčik. Samozrejme že stojí pod strieškou, s jedným zdvihnutým obočím (ona to fakt dokáže!) sa pozerá na mňa s otázkou – TOTO nemyslíš vážne? Ja toho psa žeriem...
Keď vidí, že moje rozhodnutie vytiahnuť ju – chudinku, medzi padajúcu vodu je neoblomné, značne neochotne sa pohne za mnou.
______Veľmi dobre vie, že neznášam, keď sa vlečie a presne túto taktiku využíva. Za domom máme nádherne zakrivený terén, ktorý počas takéhoto daždivého počasia pripomína miniatúrne Benátky. Už mi chýba iba Madonna na gondole spievajúca Like a virgin...
______Sunnynka má následne vypracovaný systém presunu: postaví sa pred MiniBenátky, dvihne jednu labku a pozerá po mláke, kde je najplytkejšie miesto. Keď sa konečne rozhodne, položí labku na vyvolené miesto a dvihne druhú labku. Celý cyklus sa opakuje, kým nestratím nervy, lebo môj vychytralý pes provokuje a nerobí to, čo by malo byť účelom venčenia. Potom vezmem šťastného psa na ruky a aplikujem ho na nejaký kúsok trávy, kde sa konečne dostane k výsledku svojej defekácie. Keď dokončí svoj projekt, veselo na mňa pozrie, zavrtí chvostíkom a jej šibalské oči hovoria – Hop na ručičky?
______Zoberiem teda moje slniečko domov, kde ju však čaká ďalšia kríza. Treba jej umyť blatové labky...

Miestenka v Pekle

Na sklonku tvojho života
Prídem za tebou
Prídem ťa vziať preč
Moje meno je Clivota

Žil si život plný hriechu
Plný strachu, bolesti
Skončíš v pekle
To už vieš
No nie pre tvoje schopnosti

Ani spása tohto sveta,
Tvoju dušu nevykúpi
Budeš trpieť za svoj strach,
Čo ťa držal na nohách

Pre tie tvoje obavy
Pre strach z lásky
Budeš mučený pomaly

Schoval si sa pred svetom
Prestal si viac ľúbiť
Za to budeš trestaný
To ti môžem sľúbiť

Zavrel si oči pred krásou
Nechcel si vidieť slnko
V mori tvojho súženia
Som ja len malou vlnkou

A keď zomriem ja?
Kde je miesto moje?
Pôjdem rovno do pekla
Za ten strach a obavy svoje

Budem sa smažiť v ťažkom kotli
Snívajúc o lúkách zelených
Trýznená temnými prízrakmi
Dookola púšťajúcich
reprízu VyVolených.

...venované všetkým, čo sa boja...

Domáca lekárnička

_____Práca je iba iný názov pre stres. Z času na čas povolia nervy každému. Mne možno trochu častejšie, no keď som, ako ja hovorím – nervná, liečim sa nasledujúcimi spôsobmi:

1. Jem.
_____„Nevidno.“ Povie uštipačne každý, kto má pri tejto slovnej prezentácii možnosť vizuálneho kontaktu. Majú pravdu. Nejem. Ja sa prežieram. Sadnem si ku chladničke a už to ide – jogurt, šunka, celá tehlička ementálu, čínska kapusta, klobása ešte z roku Pána 5, niečo čo vyzerá ako ryžový nákyp, no chutí ako kura s nivovou omáčkou...
_____Mojím najlepším kamarátom je polievková lyžička. Spoločne sa venujeme športu s názvom „lyžičkovanie“. Vyzerá to takto – zoberiem polievkovú lyžicu (nie tú, ktorú mama postrúhala v mlynčeku na orechy a pravidelne si o ňu poškriabem pery) a jem všetko čo sa dá na tento skvelý vynález nabrať. Kakao, džem, nutela, ďalší džem (brusnicový!!!), sušené sójové mlieko, worchestrova omáčka, šalátový dresing... Upozorňujem, že keď som v takejto nálade, tak kečup pijem priamo z fľaše.
_____Teraz objasnenie, prečo napriek mojím častým obžerstvám vážim toľko, že by nejedna anorektička zbledla závisťou – videli ste už, sakra, niekedy tučného cholerika?!?!?! Takže tak...

2. Umývam sa.
_____Sprchujem sa aj tri krát denne. Keď som nasratá, nešťastná a vytočená, vleziem do sprchy a 20 minút stojím pod prúdom vriacej vody. Keď sa už podobám na stredne prepečený steak, prepnem vodu na studenú a vyšokujem sa z podoby. Po trojminútovej ľadovej sprche ešte ďalšie tri minúty stojím so zatvorenými očami v sprche a nechávam zo seba pomaly stekať kvapky vody.
_____Sprchovaním to nekončí. Som asi jediný človek, ktorý má v práci zubnú kefku (okrem workoholikov, ktorí v práci nocujú). Keď nervačím, umývam si zuby. Aj v tejto chvíli mám v ústach svoju zelenú kefku a pena mi kvapká na klávesnicu. Teraz už fakt vyzerám ako besná.

3. Krokujem.
_____Keďže najčastejšie sa vytáčam v práci, snažím sa to „vychodiť“ tým, že behám po troch poschodiach našej firmy (vrátane suterénu) ako bludná ovca. Je to lepšie než sedieť len tak v kúte, aspoň to pred šéfstvom vyzerá, že som v jednom kole ;)

4. Skartujem.
_____Neverili by ste, čo všetko sa dá strčiť do skartovačky. Zoberiem si papiere, ktoré oficiálne vyhlásim za už nepotrebné a s pôžitkom ich púšťam dolu tým úžasným strojom. Moja predstavivosť ide na plné obrátky... ;)

5. Strihám.
_____Minule som črepníkovej byline v susednej kancelárii uštedrila nožničkami zostrih à la Billy Idol. Aby toho nebolo málo pustila som sa nožničkami do trávniku za domom. Skupinka evidentne blicujúcich mládežníkov zo susednej záhrady na mňa pozerali ako na člena nejakej sekty. Myslím, že majú zo mňa strach. Nabudúce sa skúsim rozbehnúť s tými nožničkami priamo oproti nim! :)))

No a v neposlednom rade:

6. Píšem.
_____Keď som pod tlakom, darí sa mi úplne najlepšie. Až by som povedala, že moja Múza trpí istou formou duševného sebapoškodzovania. Samozrejme sa to týka výlučne vecí, ktoré sú nepovinné a nie som za ne platená.

U zubárky

­­­______Vstúpila som do úzkej chodbičky, ktorá predchádzala čakárni a so zdvihnutým nosom som prešla okolo koša, plného špinavých, roztrhaných kúskov modrého igelitu s nápisom „Použite prosím návleky“.
______Usadila som sa do čakárne, kde na mňa škaredo pozerali asi dve postaršie tetušky. Tá tretia štebotala čosi o katastrofálnom a nehygienickom stave hygienických návlekov.
______Stihla som narýchlo prelistovať dva ženské magazíny, z ktorých som sa dozvedela ako zbaliť Martina „Pyca“ Raucha a ako by som sa mala obliekať, keby som sa narodila v znamení škorpióna. Z dverí vykukla sestrička a zakričala meno.
______S víťazoslávnym pohľadom som sa zdvihla a vplávala do ordinácie. Kým som v kabelke pátrala po preukaze poistenca začula som zubárkin spevavý hlások (mala dnes povznesenú náladu – žeby rajský plyn?):
______„Á, dobrý, neschudli ste?“
______Pomaly sa otočím a vysvetľujem, že nie, že bohužiaľ je to moja konštantná váha.
______Usadím sa do kresla a už sa to začína. Sestrička číta z karty číselné pomenovania mojich zubov keď tu zrazu – chyba. Na karte mám zaznačený kaz, ale zub je už zablombovaný.
„Hmm, zvláštne, že by sme to zabudli zapísať,“ poklope mi po zube, „tento vyzerá ako môj rukopis.“
______V hlave sa mi odohrá scénka ako mi zubárka do amalgámu gravíruje svoje iniciály.
______Napokon sa predsa rozhodne, ktorý zub mi dneska zdevastuje, vypchá mi ústa vatovými tampónikmi až vyzerám ako Muhamad Ali po poslednom zápase a do úst strčí odsávačku. Raz mi povedala, že ak ma tlačí, môžem si ju poopraviť. To nemala hovoriť. Teraz prehadzujem odsávačku v ústach v 20 sekundových intervaloch.
______Medzi tým sa rozpútava debata o telesnej hmotnosti, anorexii a kastingu do filmu o koncentračných táboroch.
„A vy ste nerozmýšľali o kariére modelky?“ nadhodí zubárka.
______Vzhľadom na počet cudzích telies v mojej ústnej dutine sa zmôžem len na: „Mghmg“.
„No vy by ste mali oproti ostatným modelkám výhodu – nemuseli by ste šnupať toľko koksu ako ony.“
______Pri pohľade na moju distingvovane pôsobiacu lekárku ako hovorí o kokse sa mi chce smiať. Nemôžem, pokiaľ nechcem prehltnúť odsávačku.
______Keď mi už konečne povyberá všetky možné aj nemožné nástroje z úst, posťažujeme sa ešte so sestričkou (tiež štíhlučkou) na to, ako si na seba nemôžeme nič kúpiť, zaplatím za zákrok a s kartičkou s ďalším termínom a ústnou sliznicou plnou cucflekov od odsávačky odchádzam späť do práce.

Dve duše v tme

Aj napriek tme, ktorú spôsobovalo slnko svietiace na opačnej strane zemegule, videla jeho jasné modré oči. Hladkal ju po tvári, po vlasoch, po perách, bozkával jej líca, jej ruky, ju...

„Môžem ti zajtra zavolať?“ spýtal sa, keď držal jej dlane v tých svojich.

Usmiala sa.

„Môžeš.“

Trochu sa zamračil.

„To znamená, že môžem, alebo môžem?“

Neznášala tú jeho paranoidnú domýšlavosť.

„Môžeš,“ povedala znovu.

Čo myslíte – zavolal?

_

OZNAM

Deti pozor!

______Toto je oficiálne vyhlásenie!

______Keďže mi je vyčítane, že som pesimista + ďalších 10 či 15 neželaných vlastností, rozhodla som sa s okamžitou platnosťou konvertovať k optimistom.

______Preto prosím všetkých o strpenie s mojou osobou v nasledujúcich dňoch a týždňoch. Abstinenčné príznaky nie sú vylúčené.

­­______Rozhodla som sa nastaviť sa na klasický systém účelového trestu a za každú moju sarkastickú poznámku či pesimistickú myšlienku hodím do hlinenej šporkasky 50 halierov. Vypočítala som totižto, že pri frekvencii môjho obvyklého pesimizmu ma táto liečba vyjde za prvý týždeň zhruba na 4000 korún.

______Po prečítaní tejto vety som do kasičky vhodila prvý päťdesiathaliernik.

______Hmm. Idem si asi rozmeniť peniaze...

Keď Múza neprichádza...

______Čo nenávidím na našej rodine, je jej posadnutosť pohármi. Sme doma tri osoby a v kuchynskej linke nám stojí asi 154 pohárov a šálok. Teda, väčšinou stoja vedľa drezu a poslušne čakajú na fyzickú očistu, ktorá občas dlho neprichádza. Z tých čistých, odpočívajúcich v presklennej linke som vybrala veľkú šálku s farbenými srdiečkami, vhodila do nej tabletku šumivého celaskonu a zaliala domácou medovinou.
______Z chlebníku, v ktorom bolo asi všetko okrem chleba, som vybrala poľské keksy s neidentifikovateľným názvom a dátumom spotreby a s celou svojou „večerou“ som si sadla za počítač.
______Napísať niečo plnohodnotné. To bolo heslo večera. Zhlboka som sa nadýchla a odhryzla si z poľského keksu.
______Keksy som vyhodila a ústa vypláchla medovinou s celaskónom. Dezinfekcia s vitamínmi. Toto si patentujem.
______Sediac ticho v tmavej kuchyni, zírajúc do žiariaceho monitoru, ktorý mi vytrvalo vypaľoval očnú sietnicu som sa snažila zamyslieť. „Bolí to?“ – počujem v hlave kamarátov škodoradostný hlas.
______Položila som si prsty na klávesnicu v nádeji, že Inšpirácia toto moje gesto pochopí a príde, no evidentne používame inú znakovú reč.
______Ďalších desať minúť som sa venovala chuchvalcom prachu medzi klávesami, ktoré sa v ostrom svetle monitora podobali na chlpatých gremlinsov. V modernom odtieni jedovato zelenej.
______Zazvonil telefón. Hurá, vykúpenie od toho bolestivého snaženia sa!
______Sestra. Sakra.
______Povedala som si, že dám mobilu ešte jednu šancu, no teraz som pre zmenu zatelefonovala ja.
______- Tak čo, prológ už máš? – ozvalo sa skôr než som stihla spevavým hláskom nahodiť niečo ako: Čau, čo nové?...
______Keďže ani tento pokus nevyšiel a hlas vychádzajúci z telefónu ma nijako priaznivo nenaladil, rozhodla som sa to pre dnešok vzdať.
______Možno tento malý štrajk nakopne moju Múzu a konečne sa rozhýbe. Dúfam.