Mal to byť pokojný večer, spríjemnený spoločenskými hrami, pohárikom šampanského a zvyšnými zákuskami z päťdesiatky. Spať sme sa ukladali niekedy medzi štvrtou a piatou ráno...Marlborka na nejakej tlačovke vyfasovala Škráble a tak sme sa rozhodli vyplniť nasledujúce hodiny pokojnou a kultivovanou hrou v štvorici.
Hneď prvá hra bola na hovno. Po treťom ťahu som vo svojej koľajničke mala písmenká: Z, A, A, O, O, O, O a ani za Boha živého som z toho nevedela vytvoriť niečo zmysluplné.
Nevypočitateľný, ktorý sedel oproti mne mal Ŕ, Ĺ, Ú, Ä, Ľ, X a E. Tak sme sa v nasledujúcej hre rozhodli prísne pravidlá trošku popustiť a neprihliadať až tak na gramatiku, dĺžne a mäkčene. No po dvoch fľaškách de Luxe, 1 a pol litri bieleho a práve načatého červeného sa však akékoľvek pravidlá dodržujú veľmi ťažko. Dôležité bolo si dané slovo dostatočne a presvedčivo obhájiť.
A tak na hracej doske postupne vznikali slová ako Pagamáhus, dotrtazaný, visúm, päĺ, môčiť, vodonyl, mrň, žabatie, ľáďiň, vrubjak, midľo, metafón či jéterče.
Ak vám tieto slová nič nehovoria, dovoľte aby som vám analfabetom niektoré objasnila – vrubjak je nôž na vrúbky, ľáďiň je ten terorista, metafón je teraz už historický telefónny aparát z mety, päĺ je taký žltý prášok na kvetoch na ktorý je každý druhý alergický, Paga je sused z dolného konca, ktorý má hus a pri všetkej počestnosti vám nevysvetlím, aký je to dotrtazaný.
Už je to jasné? Takže ak budete niekedy chcieť stráviť večer niečím duševne plnohodnotným, môžete ísť pokojne do divadla, navzájom si predčítavať klasické sonety či hrať inteligentné hry, no pokiaľ budete toto všetko podnikať s takými perverznými prasatami ako ja, nič kultúrne z toho nebude. Akurát tak posteľné obliečky pokrstené troma druhmi vína.
Príspevky
