Rukami sa oprela o okno a hľadela kamsi do prázdna. Keby sa jej pozrel do tváre, videl by tú jemnú vrásku na čele a typicky stisnutú sánku, akú mala vždy keď začínala byť nasratá.
Podišiel k nej odzadu a objal ju.
„Asi ťa začínam maž rád...“
Prevrátila oči a protestne odfukla no nepohla sa. Trvalo mu zhruba minútu kým to pochopil. Uvolnil objatie.
„Čo sa deje?“
Konečne sa otočila a pozrela sa mu do očí. Pokrútila hlavou.
„Mali by sme to skončiť.“
„Čo? Prečo?“
Na odpoveď si nechala čas. Posadila sa na posteľ a začala pomaly vysvetľovať, pričom sa jej jemná vráska na čele prehlbovala.
„Nezvládam to. Nedokážem fungovať s človekom, ktorý sa stále chce rozprávať o politike a na smrť sa urazí, keď sa nechcem spraviť pri orále.“ To že jej už neskutočným spôsobom lezie na nervy a že má tak studený jazyk, až má pocit akoby sa bozkávala s mŕtvolou (nehovoriac o tom orále) radšej vynechala. Predsa len ho v kútiku duše mala rada ako človeka, tak zvolila tú soft verziu rozchodu.
Vráska na čele naskočila aj jemu. Bála sa, že začne plakať. No nezačal. Rozprávali sa ešte ďalšie dve hodiny, vyplakávali si duše, smiali sa, sťažovali... Potom sa milovali. Taký good bye sex. Taký ten posledný.
Potom odišla.
O týždeň jej zazvonil telefón. Bol to on.
„Ahoj Ejpril... Ako sa máš? Ani sa neozveš... ja som len chcel... my... my sme sa rozišli?“
Dnes som dospela k strašnému a desivému odhaleniu. Penisy sa zmenšujú!
Príspevky
