štvrtok, mája 24, 2007

Ticho

A odrazu bolo ticho.


Už žiadne hádky, žiaden krik.

Rozvod.


Mala som desať rokov a už vtedy som vedela, že to bol ten najkrajší darček, aký mi rodičia kedy dali.


Už nikdy nebudem počuť krik a výčitky. Už nikdy sa nebudem schovávať do skrine, držiac si uši a spievajúc si Arabelu, len aby som nepočula hlasy svojich rodičov.


Už nikdy sa nebudem v kúte túliť k môjmu plyšovému zajačikovi a presviedčať ho, že to bude dobré.

Už nikdy nechcem zaspávať s pohľadom upreným do stropu a slovami: Bože, aj keď netuším či existuješ, prosím, daj aby to už skončilo.


Už nebudem z plných pľúc kričať do vankúša, tak aby to nik nepočul.


Už žiadne lietajúce predmety, žiadne rozbité sklá, žiadna krv na ostrých črepinách.


Už žiadne hádky o peniazoch, otcovej nevere, babke, problémoch.


Ten tlak, vo všetkých izbách bytu, mala som pocit, že sa zadusím, že sa zadusím v tom napätí, v tom vzduchu čo sa dal krájať. Potrebovala som von, von, VON! Preč od problémov, preč od hádok, preč od výčitiek, kriku, plaču a búchania dvier. Bežala som, stále som bežala, bolo jedno kam, chcela som len mať ten pocit, že mám možnosť sa od toho vzdialiť.


Pamätám si otcovu tvár. Tak prázdnu a nečitateľnú.
Pamätám si mamine oči. Vždy červené, plné sĺz a bolesti.


Odrazu bolo ticho.


Proste kľud.


Ale tie hlasy z mojej hlavy a snov nevymizli. A ani nikdy nevymiznú.


To, čo nezmizlo bolo detstvo prežité v totálne disfunkčnej rodine. To, čo nezmizlo je moje nevyvrátiteľné presvedčenie, že každý chlap sa raz zodvihne a odíde.


To, čo tu ostalo, sú spomienky, jazvy na duši, slzy, ktoré sa stále vracajú, smútok, nenávisť, sklamanie, ľútosť a strach. Strach, že ako milióny ľudí predo mnou aj ja budem kopírovať život svojich rodičov.


Vždy som tŕpla, keď ste sa mali stretnúť. Deja vu. Opäť hádky. O výchovu, alimenty, názory... Čert mi bol dlžen, že ste vy dvaja na seba narazili.


Mami, nenávidím...
...ten tvoj fanatický optimizmus. Ten úsmev, ktorý si pravidelne nasádzala ako okuliare či rúž. Nenávidím tvoje presvedčenie, že každý ti chce len ublížiť.


Ale aj tak viem, že som ako ty. Viem, že by som trpela rovnako.


Tati, nenávidím...
...to tvoje rozhodnutie. Tú tvoju neprístupnosť, nekompromisnosť, to tvoje odmietanie. Nenávidím, že vždy meškáš a nenávidím tú tvoju ľahostajnosť.


Ale aj napriek tomu ťa chápem. Lebo ja by som zrejme urobila to isté. Lebo som ako ty, aj keď nemeškám. A to ma sere zo všetkého najviac. Že som ako ty a ty to nevidíš.



Ale mohli by ste mi dať ešte jeden darček. Zarámovaný súdny príkaz. O tom, že sa jeden k druhému nesmiete priblížiť na menej ako jeden kilometer. Nechcem už počuť vaše dve mená v jednej vete...

10 komentárov:

Maroško povedal(a)...

Keby som mohol všetko, čo chcem a chcel len toľko, koľko môžem... Čím som starší, tým častejšie z modálnych slovies najviac používam musím.

S. povedal(a)...

moji rodicia su spolu stale a podla toho, ako sa obcas spravaju ako pubertiaci sudim, ze su spolu este stale stastni... ale hadat sa zvykli tiez a pekne to nebolo. drasa to usi, nervy a detsku dusu. a vobec! ani teraz to nie je lepsie- ked sa hadaju (aj ked to nerobia casto) a ty uplne dokonale vidis, kde robia chyby, mas prehlad o ich sposobe obrany, slovnych vypadoch, dokonale vies ako ktory z nich prehana a kedy to eskaluje... hroza.
je to jedno z najvacsich sklamani v zivote, ked si clovek uvedomi, ze jeho rodicia su tiez len obycajni ludski ludia.

Nick povedal(a)...

Rodicia su v tomto ako male deti. naozaj. a neraz som si zelal aby aj moji rodicia mali taky papier. A teraz? Sam neviem co je lepsie a asi ani oni.. su to deti len.. fakt

Anonymný povedal(a)...

aj moji ho maju, ale su fakt na kilometre od seba a mame to asi pomohlo, aj ked je sama. lepsia samota ako krik a ublizovanie...a ja som taka ista. skoda.

Reed povedal(a)...

k tomuto uz niet co dodat. u nasich to bolo prave naopak a potom to zrazu skoncilo udalostou, ktora bola uplne mimo ich vole.
najhorsie su veci, ktore nemozeme ovplyvnit.
rovnako ty neovplyvnis ich vztah. a predstava ze kazdy chlap sa moze zdvihnut a odist? a kazda zena nemoze? (u never know unless u decide to do anything to know better so that "i had better listen" or "i had better speak my mind" never have to get out of your mouth).
ako to bolo? aha! "čáry-máry, hovorme!" ;)

Anonymný povedal(a)...

...čítať tento post a zároveň počúvať ATB - I wanna cry je smrteľná kombinácia...

Zažil som... naneštastie
Chápem... aj keď radšej by som nechápal
Zabudol som... horko-ťažko
Spomenul som si... vďaka Tvojmu postu
Vážim si... Teba, Seba a každého kto to vie zvládnuť
Ďakujem... že všetko tak ako je

April povedal(a)...

Marosko: Tusim som na tom podobne.

Upirka: Hej, ludskost je skurvena vlastnost.

Nick: Ja len dufam, ze ja nebudem take dieta...

Medenka: Takze vies, o com hovorim.

Reed: Keby to takto bolo u nas, mozno by si niektore veci uvedomili, videli by ich inak a mozno si toho druheho aj vazili. Aspon jeden z nich.

Eten: Aj ja dakujem. Za to ze si.
A ATB som si hned pustila cez web :)

Jasper povedal(a)...

... posrané tri bodky, ja viem.

April povedal(a)...

Jasper: Ja viem, ze vies.

Anonymný povedal(a)...

hmmmm. ja sa ich rozvodu snáď nikdy nedočkám. a keď náhodou hej, už bude neskoro.