Uhol pohľadu

______– Chápeš to?! – spýtala sa ma. Za poslednú trištvrte hodinu už po sedemnástykrát.
______– Štyri roky fuč, všetky plány, všetky sľuby, všetko to pekné... K****!... Len kvôli nejakej stredoškolskej buchte!!! –

______Ria mala vo zvyku rapotať, no posledné dve slová precedila cez zuby takou zúrivou rýchlosťou, že vyzneli ako jedna komplexná nadávka.

______– Prečo majú chlapi potrebu obklopovať sa mladšími babami? Ja to nepochopím. V čom je ten hrozitánsky rozdiel, že zo dňa na deň so všetkým praští a rozbehne sa za nejakou šumienkou, čo práve vyfasovala občianský? Chápeš to? –

______Vedela som, že mojou dnešnou úlohou nebolo objasňovať problematiku mužského zmýšľania, no iba ju ľutovať, súcitne prikyvovať, pritakávať a občas vypustiť poznámku typu „To je hajzel!“ alebo „Všetci muži sú rovnaké svine, len majú iné ksichty aby si ich mohla rozoznávať“. Ale čo nespravíte pre dobrú kamošku.

______Po troch hodinách a asi štvornásobnom počte gin-tonicov, som s veľmi dobrým úmyslom dotiahla Riu na námestie s fontánou, kde som sa chystala odlifrovať ju na prichádzajúci autobus z Petržalky, aby mohla doma ďalej cieľavedomo strihať spoločné fotky. Osud je ale sviňa (žeby chlap? ;)) a tak sa desať metrov pred nami objavil, v ten večer tak často preklínaný ex so svojou nemenej preklínanou stredoškolskou buchtou.

______Dievčatko vysoké asi meter šesťdesiat, nevinne pôsobiace, dlhé blond vlasy, no výraz tváre striptérky s 15 ročnou praxou. Celý efekt podtrhoval jej outfit Malibu Barbie: V kratučkej cukríčkovo ružovej sukničke a ešte kratšom cukríčkovo ružovom tričku vyzerala ako tvár reklamnej kampane na globálnu podporu pedofílie. Živá Lolitka.

______Štartujúcu Riu som chňapla za kapucňu mikiny dva kroky odo mňa. V tejto polohe by som podľa nej dala vyliať bronzovú sochu, ktorú by som pomenovala: „Bežiace nohy a hlava v záklone.“ Na stotinu sekundy mi to celé prišlo smiešne.

______Z mojich romantických predstáv o sochárstve a dobre stavanom kováčovi hore bez, ma vytrhla metajúca sa Ria v pokuse vytrhnúť sa mi a vyškriabať šťastnému páriku oči.

______– Ja tú štetku zabijem! – chrčala Ria, ale to už som ju držala pod krkom ako Mič Bjúkenen zachraňujúci topiacu sa obeť a ťahala ju preč od nič nevnímajúcej dvojice, ktorá sa práve venovala skúmaniu anatomickej konštrukcie hrtanu toho druhého. Jazykom, samozrejme.

______Toto celé sa udialo už pred nejakým časom. Pointou (ak sa to tak dá nazvať) je fakt, že o tri týždne na to, som stretla Riu opäť. V krátkych bielo-ružových kvietkovaných šatoch s dvoma copíkmi a blaženým úsmevom na tvári.

______Volá sa Jozef. Je o dvadsať rokov starší. Rozvádza sa so svojou rovnako starou manželkou. Riu volá „moje dievčatko“ a na každé rande jej prinesie Kinderko. Je šťastná.

______Zaujímalo by ma, čo si o tom celom myslí Jozefova žena.

Let me go

Talk to me
Look into my face
Say you wasn’t right
Stop this painful fight
And let me go

Look at me
Can’t you see?
I’m tired of loosing you
I’m broken by feeling you

Let me out of this never ending circle
Let me out of your future
I wanna breathe the air again
I can not resist more of this pain
Let me go

Remember our desire?
We searched an angel to hire
Bud we were middle in crossfire
Of hate

Cos you’re a liar

Don’t wanna be a part of your dream
Your jealousy cought me like a stream
The nights with candles and choc ice cream
Are blown away and now

I’m feeling so clean

So please

Let me go…

Slnko môjho života

______Slnkom môjho života je už niekoľko rokov príznačne pomenovaná fenka Yorkshirského teriéra - Sunny.
______Hovorí sa síce, že niektoré zvieratá sú ako ľudia, no Sunny ich všetkých hravo tromfuje. Nikdy som nevidela zviera s tak vyprofilovanými charakterovými vlastnosťami ako má táto kôpka vlasov. Áno, vlasov – yorkširáci nemajú srsť, ale vlasy.
______Sunny sa dokáže neskutočným spôsobom uraziť. Ak jej nechcem dať piškótu, idem jej odstrániť kliešte, ktoré vytrvalo zbiera po trávnikoch na sídlisku alebo keď ju chcem nedajbože okúpať. Urazí sa a teatrálne odíde z miestnosti. Keď za ňou prídem a oslovím ju, tak sa postaví, otočí sa mi zadkom a znovu si ľahne! Keď sa znovu nasmerujem k tej časti, ktorou šteká a prijíma potravu a začnem na ňu rozprávať, otáča hlavu vždy opačným smerom v štýle – Zdá sa mi, že tu niečo bzučí... hm, že by niekto niečo rozprával? Asi nie...
______Najväčšia kríza je venčenie v daždi. Vybehnem z brány a za schodmi sa pozriem, kde je môj blcháčik. Samozrejme že stojí pod strieškou, s jedným zdvihnutým obočím (ona to fakt dokáže!) sa pozerá na mňa s otázkou – TOTO nemyslíš vážne? Ja toho psa žeriem...
Keď vidí, že moje rozhodnutie vytiahnuť ju – chudinku, medzi padajúcu vodu je neoblomné, značne neochotne sa pohne za mnou.
______Veľmi dobre vie, že neznášam, keď sa vlečie a presne túto taktiku využíva. Za domom máme nádherne zakrivený terén, ktorý počas takéhoto daždivého počasia pripomína miniatúrne Benátky. Už mi chýba iba Madonna na gondole spievajúca Like a virgin...
______Sunnynka má následne vypracovaný systém presunu: postaví sa pred MiniBenátky, dvihne jednu labku a pozerá po mláke, kde je najplytkejšie miesto. Keď sa konečne rozhodne, položí labku na vyvolené miesto a dvihne druhú labku. Celý cyklus sa opakuje, kým nestratím nervy, lebo môj vychytralý pes provokuje a nerobí to, čo by malo byť účelom venčenia. Potom vezmem šťastného psa na ruky a aplikujem ho na nejaký kúsok trávy, kde sa konečne dostane k výsledku svojej defekácie. Keď dokončí svoj projekt, veselo na mňa pozrie, zavrtí chvostíkom a jej šibalské oči hovoria – Hop na ručičky?
______Zoberiem teda moje slniečko domov, kde ju však čaká ďalšia kríza. Treba jej umyť blatové labky...