pondelok, júna 12, 2006

Slnko môjho života

______Slnkom môjho života je už niekoľko rokov príznačne pomenovaná fenka Yorkshirského teriéra - Sunny.
______Hovorí sa síce, že niektoré zvieratá sú ako ľudia, no Sunny ich všetkých hravo tromfuje. Nikdy som nevidela zviera s tak vyprofilovanými charakterovými vlastnosťami ako má táto kôpka vlasov. Áno, vlasov – yorkširáci nemajú srsť, ale vlasy.
______Sunny sa dokáže neskutočným spôsobom uraziť. Ak jej nechcem dať piškótu, idem jej odstrániť kliešte, ktoré vytrvalo zbiera po trávnikoch na sídlisku alebo keď ju chcem nedajbože okúpať. Urazí sa a teatrálne odíde z miestnosti. Keď za ňou prídem a oslovím ju, tak sa postaví, otočí sa mi zadkom a znovu si ľahne! Keď sa znovu nasmerujem k tej časti, ktorou šteká a prijíma potravu a začnem na ňu rozprávať, otáča hlavu vždy opačným smerom v štýle – Zdá sa mi, že tu niečo bzučí... hm, že by niekto niečo rozprával? Asi nie...
______Najväčšia kríza je venčenie v daždi. Vybehnem z brány a za schodmi sa pozriem, kde je môj blcháčik. Samozrejme že stojí pod strieškou, s jedným zdvihnutým obočím (ona to fakt dokáže!) sa pozerá na mňa s otázkou – TOTO nemyslíš vážne? Ja toho psa žeriem...
Keď vidí, že moje rozhodnutie vytiahnuť ju – chudinku, medzi padajúcu vodu je neoblomné, značne neochotne sa pohne za mnou.
______Veľmi dobre vie, že neznášam, keď sa vlečie a presne túto taktiku využíva. Za domom máme nádherne zakrivený terén, ktorý počas takéhoto daždivého počasia pripomína miniatúrne Benátky. Už mi chýba iba Madonna na gondole spievajúca Like a virgin...
______Sunnynka má následne vypracovaný systém presunu: postaví sa pred MiniBenátky, dvihne jednu labku a pozerá po mláke, kde je najplytkejšie miesto. Keď sa konečne rozhodne, položí labku na vyvolené miesto a dvihne druhú labku. Celý cyklus sa opakuje, kým nestratím nervy, lebo môj vychytralý pes provokuje a nerobí to, čo by malo byť účelom venčenia. Potom vezmem šťastného psa na ruky a aplikujem ho na nejaký kúsok trávy, kde sa konečne dostane k výsledku svojej defekácie. Keď dokončí svoj projekt, veselo na mňa pozrie, zavrtí chvostíkom a jej šibalské oči hovoria – Hop na ručičky?
______Zoberiem teda moje slniečko domov, kde ju však čaká ďalšia kríza. Treba jej umyť blatové labky...

3 komentáre:

Incucunov dedo povedal(a)...

He. Aj nas pes sa vie urazit a podobne one. S tym hop na ruky to vsak nepraktizuje. On ma tozito asi 50 kil.

germa povedal(a)...

náš bradáč sa s nami týždeň nerozprával, keď sme mu po piatich rokoch doniesli malého rotvajlera.

Medenka povedal(a)...

to s tym vyrazom ked prsi poznam...aj ta nasa sa tak tvari...a vraj neme tvare :D