streda, februára 13, 2008

Zrušte pondelky!


Určite sa aj vám stalo, že ste ráno vstali už prednasratí a potom ste počas dňa len čakali, kto bude tá posledná kvapka, ktorá spôsobí explóziu vašich emócii. Ja som tak vstala tento pondelok. A každý jeden človek mi dvihol tlak asi o 30 Torrov.

Začalo to raňajkami. Po preskúmaní kuchyne som zistila, že okrem suchých rožkov a našich piatich psov nemáme doma nič požívateľného. (S tými psami to bol žart. Sú len traja.)

Tak som sa rozhodla skočiť pred robotou do Billy, ktorá je kúsok od zastávky. Môj plán s presne vypočítaným časom aj s istou rezervou na stihnutie autobusu stroskotal na fakte, že z asi 10 pokladníc fungovala jedna. Predo mnou traja ľudia a jedna neschopná teta predavačka. Ak prestrelíte korytnačke všetky štyri kolená, stále bude akčnejšia než pokladníčka z Billy. Takže som zamávala práve odchádzajúcemu autobusu, napchala raňajky do kabelky a ráznym krokom som sa vybrala smer bus stop.

Ak niečo nenávidím, tak je to čakanie. Čakanie na čokoľvek – na vyjadrenie, na spásu, na lepšie časy, na lekára a najmä na meškajúce autobusy v počasí, v ktorom by ste ani rybičky von nevyhnali. Mrznem, uhýbam sa dažďovým kvapkám a preklínam celé HR oddelenie Billy, ktoré zo zásady zamestnáva ľudí s filozofiou „Pomaly ďalej zájdeš.“

Môj „infarkt hunting day“ pokračoval príchodom do práce. Pondelkové rána v práci sú vždy zaujímavou zmesou stresu, povíkendových vytriezvení, aróm čerstvej kávy a trieskaním dverí mojej kancelárie. Snažím sa zohriať a upokojiť po stesujúcom rannom zážitku pomocou veľkého hrnca čaju a pomaly sa púšťam do práce. Leona Lewis spieva svoju menštruačnú skladbu, ako ju Andrew nazval, a ja vypínam rádio. Dnes na ňu nemám nervy. Napriek tomu mi stále hučí v hlave kíííp blíding lov, kííp kíííp blíding lóóóv... Baba je lepšia jak Čak Noris, vykrvácala už minimálne 200 krát.

Snaha upokojiť sa a v pokojnom tempe vykonávať svoju prácu je samozrejme zrušená v priebehu prvých pár minút, kedy sa opäť vyskytne neodkladný problém, ktorý som kompetentná vyriešiť iba ja (fakt je, že nikomu inému sa nechce, alebo sa už všetci stihli inteligentne vyhovoriť) a ja odkladám prácu, za ktorú som vlastne platená bokom a pomáham kde sa dá.

Po trištvrte hodine aktívneho pobehovania po firme si opäť sadám za comp (kto povedal, že práca pri počítači je sedavé zamestnanie?). Nie na dlho. Po 750 odbehnutí od rozpracovaného stránkovania, 347 telefonátoch, 84 mailoch a jednom „Prosím vás, neviete kde je tu Hraničná ulica?“ opäť vstávam šuchcem sa k šéfke do kancelárie.

Brigádnička tu nie je, nikto netuší kedy opäť prikvitne a treba prepísať niekoľko strán od pána doktora Š. Pán doktor Š. nám totižto posiela svoje texty písané na stroji na žltastom papieri. Ďalší človek, ktorý evidentne nemá čo iné na práci len mi komplikovať život.

Po pár minútach prepisovania sa strácam v texte a zisťujem, že moja klávesnica štrajkuje. Možno to bude tým, že mi, chudinka, minule vypadla z rúk a udrela sa o stôl. No dobre, nevypadla, normálne som ju chytila a o ten stôl ňou tresla. Potom som síce pol hodinu hľadala po zemi vyrazené klávesnice ale už mi bolo akosi ľahšie na duši (poznámka do denníčka – deštruktívna činnosť môže mať psychicky ventilačný účinok). No po tomto incidente mi z času na čas niektoré klávesy štrajkujú. Takže teraz, pri prepisovaní textov pána doktora Š. trieskam päsťou po klávesnici v štvorsekundových intervaloch a počujem ako si na ostatných kanceláriách ľudia zatvárajú dvere. Môj tlak opäť stúpa a klávesnica sa snaží skryť pod stôl od strachu, že to opäť schytá. Po pár minútach hodím pohľad na monitor a zisťujem, že medzera vypovedala službu a celý posledný odstavec tvorí jedno dlhé, štvoriadkové slovo. Fučím ak besný bizón a trieskaním po medzerovníku rozdeľujem vokabulárne klbko. Nenávidím abecedu! Od rozčúlenia nie som schopná nájsť na klávesnici U. Do očí sa mi tisnú slzy zúfalstva v tom opäť zvoní telefón.

„Prosím...“ zavzlykám.
„Miláčik? Čo sa stalo?“ počujem hlas Andrewa.
„Ja chcem klávesnicu s Uuuuuuuuuu...“
„... Aha... no, ja asi zavolám neskôr.“

Na chodbe počujem kroky. Blížia sa sem. Uvažujem, či mám šancu sa schovať, ale uvedomujem si, že osudu (a práci) človek proste neujde a tak rezignovane čakám na kresle na ďalšiu zmysluplnú úlohu. Stačí mi prvých päť slov a viem, že stránkovanie môžem na dnes zavrieť.
„April, vypadol nám jeden článok...“

Do statusu na ICQ píšem „Smrť autoritám“ a púšťam sa do písania témy, ktorá mi je viac než vzdialená. Nadávam ako robotník, neznášam keď sa musím tváriť že som čosi, čo nie som. Článok ešte nie je poriadne dokončený, keď tu zrazu:

„Potrebujem toto rýchlo prepísať z češtiny do slovenčiny,“ počujem ešte z chodby.

Keby ste ku mne teraz priložili rozbušku vyhodím vám do povetria ľubovolný bytový objekt.

Chvíľu premýšľam ako sa volá opak pracovného povýšenia, lebo mám pocit, že presne to som nachytala a púšťam sa do prepisu. Po pol hodinke zisťujem, že vďaka aktívnemu prepínaniu medzi češtinou a slovenčinou u mňa odrazu absolútne absentuje schopnosť skloňovať a ohýbať slová. Všetko mi odrazu znie ako rýdza slovenčina z okolia Nových Zámkov. Takisto som prišla na to, že nie som schopná napísať akýkoľvek variant slova nechať. To sprosté A, čo sa napchá na začiatok každej abecedy jednoducho vždy vynechm... ja to jebem...

Šéfstvo sa konečne rozhodlo, že je čas ísť domov, takže s pokojným svedomím sa začínam venovať práci, ktorú potrebujem dokončiť. Už od minulého pondelka sa snažím spracovať tradície veľkonočných sviatkov aspoň na dve normované strany. Už som takmer expert na všetky možné úkony a rituály v oblasti dedinských tradícií, takže v prípade že potrebujete vedieť čo robiť aby sa vám otelila krava, vaša nosnica mala veľa vajec alebo aby vám kapusta nevyhnala priskoro do kvetu, pokojne sa obráťte mňa. Ale pekne vás prosím – nie v pondelok...

22 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

No cece. Tak to je ine one. Tiez neznasam pondelky, 80 mailov,neznasam milion telefonatov, porad a riesenie, co s vypadnutym clankom.
Ale v zivote som nic nemusel prepisovat po doktorovi S. a hrat sa na pisarku...
Kde to ty dievca robis....
Ale aspon to mas iba v pondelok. :-)

naskrabal: ID

April povedal(a)...

ID: Porada by bola u nas prijemnym spestrenim pondelu. Alebo akehokolvek dna v tyzdni, lebo poslednu poradu som zvolavala ja, a to bolo asi pred pol rokom.
Tiez sa niekedy pytam, ze kde som sa to ocitla.

delmo povedal(a)...

braaavo! a velke hehe :)

April povedal(a)...

Delmo: Aj ja sa uz len usmievam :)

Anonymný povedal(a)...

bože april - ja sa z teba po....m :)))) výýýbornééé :D

karaska

April povedal(a)...

Karaska: To snad nie :) No, ale dnes je opat "ten den" a v praci sa znovu spusta novy kolobeh psychickeho tyrania. Tentokrat to bude minimalne na knihu.

S. povedal(a)...

aj ja chcem :( ja uz som druhy tyzden doma a uz ma to tu nebavi, ja chcem ist s5 do prace
ale inak skvely post, mala by si sa castejsie nutit do pisania ;)

April povedal(a)...

Upiiirka: Dakujem, psychicky tlak na mna posobi velmi produktivne :) Ja by som po 2 tyzdnoch doma asi chodila po stenach. Robota je sice obcas na hovno, ale nicnerobenie je niekedy este horsie.

Reed povedal(a)...

rehocem sa ako kon/kobyla (nehodiace sa, preciarkni) na tomto: "To sprosté A, čo sa napchá na začiatok každej abecedy jednoducho vždy vynechm... ja to jebem..."
ako malo mi chyba ku stastiu - ale povedzme si to na rovinu, je to i tym, ze je piatoooook!
btw, a co mam teda robit, aby mi kapusta nehnala do kvetu? LOOOL

April povedal(a)...

Reed: A uz je opat pondelok... Chvalabohu je aspon pekne pocasie a jarne prazdniny sposobili, ze cast kolegov je na dovolenke. No a na kvetnu nedelu nesmies jest kapustu, inak ti bude vyhanat do kvetu :)

zero povedal(a)...

vtipne poctenicko :) ... a dnes to skutecne vypada na vyjimecne happy monday :))

April povedal(a)...

Zero: Dnes hej, ale to moze byt aj tym, ze dnes som mala skvely, vyse dvojhodinovy obed :)

Neda povedal(a)...

Mila moja, my sme dnes mali cele vedenie na prazdninach. Cast, ta menej dolezita, sa uz zajtra vracia. Myslim vsak, ze na pracovnej moralke nam to neprida. A inak pondelky zahajujeme vzdy o desiatej poradou. Lepsi start pracovneho tyzdna si ani neviem predstavit. Okrem toho, ze je to jediny den v tyzdni, kedy ranajkujem, sa aj vynikajuco pozabavam, napriklad na planoch na nastavajuci pracovny tyzden. Spravidla poradu koncime medzi 11:00 - 11:30 vyberom vhodnych partakov na pondelnajsi obed. Nejdes robit k nam?

April povedal(a)...

Neda: Hmm, hmm, zvazujem :)

lota povedal(a)...

tak mna si prave zabila, April. Mas skvely styl, dievca, ale to sa asi opakujem. Nebudem Ti pisat, ze mas castejsie pisat, lebo je mi jasne, ze pises stale a nieco a bez prestavky, takze Ti to asi obcas musi liezt hore krkom....-)
Tam u Vas ani nahodou netusia, co za poklad im sedi v kancli s balkonom a vyhladom do ulice...

April povedal(a)...

Lota: Ved vies, ze som narcis a do seba zahladeny egoista a milujem ked ma niekto chvali ;) V piatok som si to z toho balkona takmer hodila... My do seba zahladeni egoisti to v tejto brandzi nemame jednoduche...

pollux povedal(a)...

Ahoj April.Tak som sa sem dnes ráno dolinkoval.Práve som tri hodiny strávil čítaním tvojho blogu.Teraz budem trochu mudrovať(:sorry,ale ako píšem tak to cítim.Pri prvých článkoch som si povedal ,že v rámci zachovania vesmírnej rovnováhy ťa musím trochu sfúknuť ,aby som vyvážil všetky tie ódy ,čo tu na teba všetci píšu.Teraz som všetko dočítal a -nemôžem. Musím sa pridať. Dobré! Briskne vtipné ,iné silné ,zimomriavkové. Proste dobré.Je vidieť ,že si vypísaný pisálek. Fasa forma , máš aj drive. Asi to aj veru môžem označiť za najliterárnejší blog aký som zatiaľ objavil.Teším sa na dalšie.Pekný týždeň a prežitelný pondelok želám

April povedal(a)...

Pollux: Ahoj, vitaj :) Aby som pravdu povedala, dnesny pondelok bol jeden z tych horsich, uz od rana na vsetkych stekam (uzavierka na spadnutie), je mi zle a od nervov mam slzy v ociach. No a teraz som sa konecne usmiala. Tak skutocne uprimne. Dakujem, ze si mi zdvihol naladu, najma teraz, ked mam kariernu krizu a pytam sa sama seba, ako je to vlastne s kvalitou mojho pisania...

Anonymný povedal(a)...

to bolo pjekné. Aj ked dlhsie, tak som to sfukla na jeden zatah.
panda

Anonymný povedal(a)...

Aprilka...ty ma vzdy dokazes neskutocnym sposobom svojimi prispevkami vytiahnut zo smutnej nalady...

April povedal(a)...

Panda: Dakujem :)

Damien: Zlato, pre teba vsetko ;)

falosnica povedal(a)...

napriek tomu ako hrozne si sa musela citit v ten dany pondelok skladam hold, kedze tvoje podanie dacoho neuveritelne zleho bolo viac nez vtipne...