Poviedka

Pršalo.
Parkety podivne praskali a Pandoru prepadla panika. Pevnejšie sa pritúlila k Paolovi a potichu premýšľala.
„Prečo práve pozajtra?“ pýtala sa prázdna v priestore.
Potrebuje prísť na podstatu problémov. Pretože problémy pribúdajú.
„Prečo polemizuješ?“ prebral sa Paulo. „Pospi si, potom sa porozprávame.“
Potom už len pokojne pochrapkával, no Pandora Paolove pospávanie prebdela premýšľajúc o plánovanom potomstve.

Poobede Paolo prišiel na Palermovu pätnásť, prstami poklopal po plechu a prekročil prah.
Plukovník podvihol pohľad.
„Presne, pán Perello! Posaďte sa prosím.“
Paolo si prisadol k plukovníkovi. Potrebovali prebrať prioritné problémy. Plukovník podporoval politiku a potreboval posily.
„Práca pre pravého patriota,“ povedal plukovník a potľapkal Paola po pleci, „podpíšte prijímacie papiere.“
Paolo posúchol.

Piatok podvečer priniesol prekvapenie.
Pandora poctivo poupratovala, poliala petúnie a pustila sa do pečenia pagáčov. Popritom si pospevovala pesničky z Pomády.
Paolo prišiel a potichu sa posadil. Pôsobil posmutnelo.
Pochopila a prisadla si.
„Poletíš?“
„Poletím. Pondelok po pol piatej.“
„Potrebuješ preukázať pýchu? Postrelia ťa!“
„Prestaň preháňať.“
Pandora povzdychla. Pokúsil sa ju poláskať, Pandora ale potrebovala pokoj.
Preto o pár minút prechádzala parkom k Patrícii.

„Potrebujem piť,“ povedala prosto Patrícii.
„Počkaj päť minút. Pôjdeme do pubu pod Platanom?“

„Prosím si pizzu s prosiutom a picollo,“ poprosila Patrícia.
Príťažlivý Peter s perfektnými perami (a podľa Patrície aj parádnym penisom) popísal požiadavky na papier a pozrel na Pandoru:
„Prinesiem?“
„Potrebujem promile.“
„Prirodzene,“ povedal plný pochopenia a priniesol poháre.

Pred pondelkom Pandora potichu pobalila Paola.
„Pusinka, si v poriadku?“
„Pravdaže,“ prikývla, no pocity v nej pukali, praskali a pálili.
„Potrebuješ ponožky,“ prekryla plač a prihodila pár prešívaných ponožiek.

„Pusto a ponuro,“ pomyslela si Pandora, keď Paolo pristál na protiľahlej pologuli. Pozrela na ich podobizne. „Prekrásna Pandora,“ povzdychla si, „prekrásna, ale prekliata.“
„Prečkám prázdno,“ prehovorila priamočiaro, „počkám na Paola.“

Po prázdninách prišla pošta.
„Píše Paolo!“ potešila sa Pandora. Pretrhla papier a prebehla pohľadom písmená. Pomaly prečítala posledných päť... mŕtvy*.

*mŕtvy – právoplatne patriaci peklu.

Písané za pomoci Pecky. Poradila Paolove priezvisko a prísne prehodnotila písmenká postu.

Záhradníčka

______Milé dámy, milí páni, prišla jar. No dobre, viem že tohtoročná jar prišla hneď po minuloročnej jeseni, ale nič poetické mi k tejto tragickej skutočnosti spôsobenej globálnym otepľovaním, nenapadlo. Nevadí, pokračujeme ďalej:

______A keďže máme opäť raz uzávierku, rozhodla som sa nazhromaždený psychický tlak (Do kelu ja nič nestíham, nič ma nenapadá, čo mám sakra robiť, a prečo tu mám taký bordel?!?) vyventilovať iným spôsobom, ako vyrovnávaním kancelárskych spiniek. A tak som sa, vzhľadom na tú jar, rozhodla pustiť do úpravy našej firemnej záhradky.

______Majitelia zariadili záhradu rovnako schizofrenickým spôsobom ako postavili celý dom. Preto sme ju hneď po presťahovaní podrobili menším úpravám. Zo skalky som vtedy vykopala jahodu (?!?) a presadila do črepníka. Nie, že by to tak bolo lepšie, no nechcelo sa mi kopať jamu medzi brečtanmi. Šéfka no.1, ktorej balkón vyzerá ako miniatúra dažďového pralesa dotiahla z Baumaxu rašelinu (množstvo na zasypanie všetkých dier na D1), a asi trilión skalkoidných rastliniek. Keďže sme ich minulý rok inteligentne rozmiestnili tak, že tie plazivé sme posadili na vrch skalky, začala som strihaním previsov, snažiacich sa udusiť tie malé chúďatká dolu.
.

______Rátam nedostatky našej záhrady: bordel naviaty prostredníctvom Foukáčka (akože vetra), absolútne nahovno nasadená azalka, tráva medzi kachličkami, jedna ruža, ktorej dva stonky sa pretekajú, ktorý rýchlejšie dočiahne na balkón na prvom poschodí, záplava buriny - všade, umierajúci trs levandule (v skalke!) a ešte k tomu sa brečtany a ďalšie popínavce, snažiace sa zakryť tú tragickú stenu čo nás oddeľuje od susedov, pustili do svojej úlohy s takou vervou, že úspešne pokryli chodník aj gril, ktorý už rok sľubujeme použiť.

______Rozhodla som sa na začiatok ostrihať rozkošatenú levanduľu, ktorá síce vyháňala prvé jarné lístky, no pomedzi tú spleť suchých minuloročných pahýľov nebolo nič vidieť. Chcela som ju ostrihať skôr ako sa preberie aj zvyšok hmyzu zo zimného spánku a uprostred zanieteného strihania tam na mňa vyskočí nejaký spiderman. Stresových situácii mám v robote dosť a som presvedčená, že prvý infarkt myokardu by mohol ešte pár rokov počkať.

______Naše dva oleandre v gigantických terakotových črepníkoch, ktoré sme v decembri naivne premiestnili do skladu, aby nám cez zimu neumrzli, som opäť vytiahla na terasu. Jeden sa síce tvári, že zimovanie v sklade neprežil, no ja mu to nežerem.

______Nebotyčnú ružu som dvoma profesionálnymi šmikmi (šmik jedna a šmik dva) oskalpovala a odrezky šupla do fľaše od Mitickej. Ja viem, že ruže sa sadia na jeseň do zeme a pod sklo, ale pokúsim sa o improvizovanú jeseň v skladových priestoroch nášho firemného domu. Keďže oleandre uvoľnili flek.

______Potom prišla najväčšia lahôdka – popínavce. Ako udatný rytier som sa vrhla na záchranu záhradného grilu, ktorého sa zmocnil brečtan a to druhé plazivé stvorenie, ktoré neviem ako sa volá, ale ťažko sa to vytrháva z betónových kachličiek. Tie premýšľavé beštie si mysleli, že keď sa začnú obkrúcať okolo zimnej zásoby dreva (štyri polená a dve triesky), tak sa zľaknem (pavúkov žijúcich po grilom), no ja, značne podgurážená štvrtou kávou a tretím zeleným čajom, som sa nebojácne chopila záhradných nožničiek a pustila sa do boja (bože dnes mi to ale ide...).

______Záver mojej krvavej symfónie zažila rozšafne rastúca azalka, ktorú som skrátila o 90% jej pôvodnej dĺžky.

______Po tom, čo celý deň svietilo slnko, začal fúkať vietor až vtedy, keď som krvopotne pohrabala všetky časti suchých odstrižkov na jednu kopu. C´est la vie...

______Večer ma bolel chrbát jak roľníka, ruky som mala celé dorezané a ešte stále som vysmrkávala malé kúsky suchej levandule. Nehovoriac o tom a vyfetovanom stave, v ktorom som sa vďaka tejto byline nachádzala.

______Jeden deň v prírode (rozumej – podvečer vo firemnej minizáhradke) je proste na nezaplatenie. Vrelo odporúčam.

Hľadám nový job...

...ako plyšový medvedík na dobrú noc.

Zabudnite na chvíľu na všetky perverzity, ktoré ste počas obdobia prebúdzania hormónov so svojimi plyšákmi robili. Ja hovorím o tom túlení a objímaní, teple a pocitu, že nie ste sami. Nie, nie ten pocit, aký mal ten chlapec v Šiestom zmysle. Mám na mysli ten pocit istoty, keď je niekto pri vás.

Ja v podstate som taký plyšový macko. No dobre, nie som taká tučná a chlpatá ale som milá, nežná a prítulná. Navyše v noci ani nechrápem, nerozprávam zo sna a ani zubami neškrípem.

Zamestnávateľ môže byť muž alebo žena, keďže nejde o žiadne sexu podobné aktivity (a ani o sex) iba o spánok.

_

Výhody plynúce pre mňa:

- Objímanie je zdravé a ja chcem byť zdravá.

- Keďže v júny moja rodina zdrhá z hlavého mesta a zo mňa sa stane oficiálny bezďák, budem mať aspoň kde spať.

Výhody plynúce pre zamestnávateľa:

- Objímanie je zdravé a vy všetci chcete byť zdraví.

- Použitie plyšového medvedíka (rozumej April) zaručuje pohodlný a plnohodnotný spánok po celú noc a príjemné zobudenie sa do nového dňa.

- Najväčšia výhoda: No predsa ja! Výhra v Euromiliónoch je oproti mne v posteli iba balená dažďová voda.

_

Záujemcov prosím o zaslanie svojho stručného CV, miesta bydliska a typu používaného spacieho úboru na môj mail.

-

Ak ho neviete nájsť, mrknite do profilu.

Ak ho stále neviete nájsť, navštívte vášho optika.

Ak neviete nájsť ani optika, tak vám asi už len Pán Boh pomôže...